5 vlastností, ktorými sa odlišuje kresťanský vzťah

Späť na články

Väčšina z toho, čo ma kultúra naučila o vzťahoch, je na míle vzdialené od kresťanskej perspektívy.

Väčšiu časť môjho spoločenského života som nebola kresťankou. Takže som randila spôsobom, ako to robí veľa ľudí – manipulovala som, starala som sa o druhú osobu menej, aby som ja mala navrch, a napokon sa vyhýbala skutočným záväzkom. Moje vzťahy boli o mne, mojom šťastí a o hladkaní môjho ega.
Neskôr som sa stala kresťankou. A tak, ako sa to stalo s každou oblasťou môjho života, musela som zmeniť pohľad aj na chodenie a vzťahy.

5 vlastností, ktorými sa odlišuje kresťanský vzťah

​Nemôžem povedať, že by som do týchto starých zvykov nepadala – padám a to príliš často. Tak, ako aj veľa (väčšina?) kresťanov. Pretože... zmena vášho pohľadu na svet tak, aby odrážal Krista, nie je jednoduchou úlohou, najmä ak váš starý spôsob života bol viac-menej opačný po dobu viac ako 20 rokov. Toto je obzvlášť pravda o „kresťanskom chodení“, ktoré z vonku (a tiež zvnútra) môže vyzerať zvláštne. Odporuje naším prirodzeným sklonom, a to nehovorím o tom, čo nás pop-kultúra učí o chodení.

Ponúkam ti 5 spôsobov randenia, ktoré sú podľa kresťanstva (teoreticky) odlišné od moderného randenia

1. Nebudeš číslo 1

Romantické komédie – skutočná pop-kultúra v širšom zmysle – vďaka ktorej uveríš, že osoba, s ktorou chodíš, by ťa mala uctievať: mal by si byť vzduchom, ktorý dýcha, zmyslom jej/jeho života. Znie to veľmi romanticky, však? Možno. Ale kresťanský pohľad je trochu odlišný. Vďaka nemu všetko dostáva širší význam, ktorý ovplyvňuje vzťahy a chodenie.

V článku „Ježiš ruinuje môj milostný život“, autor (nie kresťan) píše o dievčati, ktoré končí v slzách, keď si jej priateľ bez hanby vyberá milovať Ježiša viac ako ju. Zatiaľ čo je ťažké počuť to a zložité žiť to – kresťania tomu veria. Boh neváha, keď nám hovorí, aby sme ho vyvýšili nad všetkých – je to jeho prvé prikázanie a Ježiš ho rozvádza v Lukášovi 14, 26 a Matúšovi 22, 37.

Kresťania sa odkláňajú od moderných konvencií o chodení, keď žiaden medziľudský vzťah nepovažujú za všetko vo svojom živote. Toto miesto patrí Bohu. Je potešujúce vedieť, že i keď významní ľudia v tvojom živote zlyhajú alebo sa tvoj vzťah úplne rozpadne, nestratíš zdroj svojej hodnoty.

I keď významní ľudia v tvojom živote zlyhajú alebo sa tvoj vzťah úplne rozpadne, nestratíš zdroj svojej hodnoty.


2. Bol si stvorený pre vzťah

Pokiaľ spoločnosť nehovorí, že dôležití ľudia v tvojom živote by mali uctievať zem, na ktorej stojíš, tak ti hovorí, aby si sa zmeral na seba, svoj úspech, svoju kariéru – celé je to proti vzťahom.

Avšak nemal by si hľadať vzťah, pokiaľ si v svojom živote nedosiahol všetko, čo si chcel. Keď sa však pozrieš na kresťanský príbeh, zistíš, že ľudia boli skutočne stvorení pre vzťah.

Pozri sa na Adama, ty vieš, z knihy Genezis. Prvé slovo, ktoré kedy vyslovil bolo : „Konečne!“(por. Good News Translation – bežný anglický preklad Biblie)

Toto je Adamovo zvolanie po tom, čo Boh pre neho stvoril Evu. Niečo v Adamovom vnútri túžilo po tejto osobe, po tomto vzťahu – pretože bol stvorený „byť vo vzťahu.“  Neporovnávala som to s drsným pohľadom apoštola Pavla na manželstvo (​​1Kor 7, 8-9), lebo Boh v knihe Genezis 2,18 naozaj hovorí: “Nie je dobré byť človeku samému.“

Je hodnotné vrátiť sa k myšlienke, že všetci ľudia sú stvorení na Boží obraz. Na rad prichádza otázka: „Ako vyzerá Boh?“ John Eldredge píše: „Aké úžasné je objaviť, že Boh nikdy nebol sám. Vždy bol trojicou – Otec, Syn a Duch Svätý. Vždy bol spoločenstvom. Celý tento príbeh sa začal so vzťahom.”


​3. Vzťahy sú o niečom viac ako iba o pocitoch

Neustále nám hovoria, aby sme si našli niekoho, kto nás urobí šťastným. Hoci je to pravda – samozrejme, že nemôžeš byť s niekým, kto ťa robí nešťastným – ľudské emócie (ako napríklad šťastie) sú nestále. Jedného dňa sa prebudíš a už nebudíš cítiť tú neodolateľnú vášeň byť s človekom, z ktorého si iba včera nemohol spustiť oči. Skočíš z paluby a budeš hľadať toho pravého alebo tú pravú niekde inde?

Seth Adam Smith, autor knihy Manželstvo nie je pre teba, na svojom blogu napísal: „Pravá láska nie je euforický, spontánny pocit – je to vedomé rozhodnutie – plán milovať sa navzájom v šťastí i v nešťastí, v zdraví aj v chorobe, v bohatstve i v chudobe. Samozrejme, vzťahy si vyžadujú aj chémiu a príťažlivosť, ale to nie je to, čo ich udržuje. Dokonca aj v chodení má miesto záväzok. Urobíš rozhodnutie ísť v ústrety emocionálnym potrebám toho druhého, keď to najmenej budeš chcieť, keď už nebudeš cítiť tú iskru.”

Chodenie nie je o kompatibilite alebo o povrchných vlastnostiach, ktoré si myslíš, že sú atraktívne. Kresťanstvo mení tvoje zmýšľanie, a tak nebudeš hľadať toho pravého, ale budeš sa snažiť stať sa „tým pravým.“ (Nehovorím, že „ten pravý“ existuje, ale chápeš.)


​4. Musíš byť ochotný vyzerať ako blázon

Je úplne proti ľudskej povahe, cítiť sa príjemne, keď seba dávaš na druhú koľaj, dokonca aj v kontexte vzťahu. Naša kultúra oceňuje „buď cool” - postoj, ktorý ti hovorí, počkať až 8 hodín, kým odpíšeš. Avšak toto zmýšľanie je presne v opozícii voči zmýšľaniu kresťanov, ich postoje sú zjednotené s Kristom.

Ježiš urobil prvý krok príchodom na Zem tým, že zjavoval obetavú lásku k ľudstvu. Táto pravda ti zaistí, že budeš vyzerať bláznivo vo svojom vzťahu – odpustiť ako prvý, i keď to nebudeš chcieť, vyjasniť zámery i vtedy, keď bude jednoduchšie byť nepriamym a nakoniec vyjadrovať emócie aj napriek tomu, že druhý z dvojice to nebude cítiť podobne. V diele 4 lásky kresťanský obhajca, C.S. Lewis, píše: „Milovať znamená byť zraniteľný.“

Milovať znamená byť zraniteľný.


5. Chodenie neznamená byť zatvorený v „bubline“

Jedným z dôsledkov toho, že sme stvorení pre vzťahy je, že väčšina kresťanského života sa odohráva v spoločenstve. A preto tie biblické stretnutia, skupinky a modlitebné spoločenstvá. V magazíne Relevant Emerson Eggerich, vedúci služby Láska a rešpekt, radí kresťanom, aby chodili s Božími ľuďmi. Toto je myšlienka, ktorá stojí proti sociálnym normám – „v dnešnom svete je priveľa izolácie a priveľa autonómie. Až toľko, že sme stratili dar, ktorým nás Boh obdaroval."

Tak, ako je to s každou jednou časťou nášho života, tak aj s oblasťou chodenia – je dôležité, aby aj táto oblasť nášho života bola zdieľaná. Cirkev je rodina (nenazýva sa spoločenstvom len tak pre nič za nič). Je plná bratov a sestier – našich rovesníkov, ktorým môžeš rozprávať o svojich zápasoch i radostiach, a tiež starších členov, ktorí ti môžu odovzdať múdrosť – všetkých, ktorí sú dychtiví pomôcť ti rozoznať, kde sa tvoj vzťah nachádza a kam by mal smerovať.

Autor: Corrie Mitchell

Preklad: Mária Čičková

Originál: http://www.faithstreet.com/onfaith/2014/11/13/5-wa...

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!