Ako som (konečne) začala písať… alebo Ako byť sama sebou

Späť na články

Všetci vieme, že príprava je dôležitá. Teda… pre mňa je. Už pred pár dňami som sa rozhodla, že napíšem svoj prvý článok. A samozrejme, chcem, aby bol kvalitný. Tak som sa teda náležite pripravila – uvarila som si obrovskú šálku čaju, zapálila vonnú sviečku a vyčistila monitor, vypla facebook. Som pripravená! Takže… Sedím si uprostred letného nedeľného večera a nesmelo začínam. O čom to bude? O mne a o Bohu. A možno aj o tebe. Uvidíme…

Ako som (konečne) začala písať… alebo Ako byť sama sebou
Foto: © pexels.com

Čím vlastne som? Som…

Dnes nám vtláčajú do hláv, že môžeme byť tým, čím chceme. Vlastne nielen dnes. Už začiatkom dvadsiateho storočia bola vyslovená veta: „Dajte mi tucet detí a ja vám z nich vychovám, čo budeme chcieť“ (John Watson, zakladateľ smeru v psychológii, behaviorizmu, bol presvedčený, že to dokáže). To by sme mali. Ale ako? Alebo, lepšie povedané, chceš byť kýmkoľvek (čímkoľvek)? Zdá sa mi, že to nie je až také jednoduché. Práve naopak. Pri takom počte možností môže mať nejeden pocit bezmocnosti či zúfalstva. Je ťažké rozhodnúť sa správne. Okrem toho, pri tom celom hľadaní vlastnej identity je podstatná jedna vec – vložiť sa do Božích rúk. Aby som bola presná, nejde ani tak o to, aby som bola čímkoľvek či kýmkoľvek, ale aby som bola tou, ktorú chce mať zo mňa Boh. Fíha! Ale dosť bolo filozofovania, poďme si to ukázať na praktickom príklade. :)

Prvá a podstatná vec je uvedomiť si Lásku – Boha. Keďže ťa miluje, chce pre teba len to najlepšie. Po druhé, pozná ťa. Ak máš pocit, že ťa nepozná až tak dobre, daj sa mu spoznať – modli sa, rozprávaj sa s ním, dôveruj mu (skús si prečítať Ž 139). Ak ťa Boh miluje a pozná, zrejme vie aj to, čo je pre teba najlepšie. A posledný krok – ak si toto všetko uvedomíš, môžeš zmeniť rétoriku svojej modlitby, neprosiť, aby sa splnilo to, čo chceš ty, ale prosiť o spoznanie toho, čo chce Boh. A musíš sa prestať báť prispôsobiť sa Božej vôli (pomôže ti Ž 37, 4-5). Popritom je veľmi dôležité poznať samého seba a vedieť o okolnostiach, ktorými si obklopený/á (asi nebudem stvorená pre profesionálnu basketbalovú kariéru, keď meriam sotva meter a pol :) ). Avšak, toto Božie je votkané do nášho ľudského. A tu možno narážaš na svoj strach. Bojíš sa toho, že nebudeš až taký/á perfektný/á, že zlyháš, že ti niekto ublíži. Koniec koncov, tvoje ja je to jediné, čo máš a ak sa niekomu nebudeš páčiť, nebude to pre teba nič príjemné. Mám pravdu? Ak je to tak, chceš, aby ťa nikto nezranil. Slovami psychiatra Erica Berneho, vytvoríš si vlastnú taktiku, ktorou budeš čeliť strachu z odmietnutia – začneš sa skrývať, uzavrieš sa do seba, nasadíš si masku. Strachom zo žitia svojej vlastnej identity sa zaoberajú mnohí odborníci – psychológovia i teológovia. Jedným z nich je psychológ a teológ v jednom – americký páter John Powell. A mám pre teba fascinujúcu správu – takýto strach je úplne normálny :). Hlavne vtedy, keď sa púšťame do neznáma. Mnoho ľudí ma obavy a pochybnosti o sebe samých. Tieto obavy im ale bránia v ceste k dospelosti, k šťastiu a dokonca ku skutočnej láske. No Powell  tvrdí, že sa neoplatí stáť na jednom mieste a zdráhať sa nových vecí.

Osobou ma v prvom rade robí to, čo si myslím, ako súdim, čo cítim, čo si cením, čo ctím, čo rešpektujem, koho milujem, koho nenávidím, čoho sa bojím, po čom túžim, v čo dúfam, v čo verím a kam smerujem.

Ak by som mala odpovedať na otázku zo začiatku článku slovami tohto pátra, povedala by som: „Neexistuje nemenná, pravdivá a skutočná osoba v tebe alebo vo mne, pretože byť osobou nevyhnutne zahŕňa v sebe proces stávania sa osobou. Osobou ma v prvom rade robí to, čo si myslím, ako súdim, čo cítim, čo si cením, čo ctím, čo rešpektujem, koho milujem, koho nenávidím, čoho sa bojím, po čom túžim, v čo dúfam, v čo verím a kam smerujem. Tieto veci definujú moju osobu a sú v nepretržitom procese zmeny. Pokiaľ moja myseľ a moje srdce nie sú beznádejné zabarikádované, všetky tieto veci, definujúce ma ako osobu, sa neustále menia.“ Krásne, nie? :) Postupom času som dospela k presvedčeniu, že ak by som sa o mnohé veci aspoň nepokúsila, zabránila by som svojmu osobnostnému rastu a už by som nebola tou, ktorou teraz som. Preto som sa rozhodla písať (okrem iného).

Poviem ti ešte jednu vec. Nie je to iba strach, ktorý ti bráni stať sa samým sebou. Každý z nás je iný a každý má inú taktiku „prežitia“. Možno práve ty nevedome vytváraš problémy, aby si pritiahol/a pozornosť iných. Možno máš práve ty pocit, že všetci, ktorých stretneš, potrebujú tvoju pomoc. Možno sa práve ty prezentuješ ako ohľaduplný/á, aby si si zaistil/a ohľaduplný prístup od druhých. Možno práve ty používaš ľudí na to, aby si sa cítil/a sebavedomejšie. Možno si to ty, kto sa snaží ohúriť iných svojou sebestačnosťou, no v skutočnosti sa cítiš menejcenný/á. Našiel/a si sa v niektorom z týchto výrokov? Viem, náročná otázka. Ale je to dôležité. Pomocou tohto kľúča môžeš odhaliť, za čo sa skrývaš. Ak sa nad tým zamyslíš, nájdeš svoju nezmyselnú taktiku a začneš na sebe pracovať, spoznáš sám seba. A to stojí za to!

Neviem ako ty, ale u mňa je to tak, že takmer všetko, pre čo som sa v minulosti rozhodla, znamenalo ísť s vlastnou kožou na trh. A aj keď som po tom celým svojím bytím túžila (nemyslím ísť s kožou na trh, ale robiť danú vec), prežívala som strach. Hanbila som sa. Bála som sa svetu povedať, kto som. Nebola som si istá, či príliš neodhalím svoje vnútro. Kládla som si otázku: „Nezaškatuľkujú si ma podľa jedinej mojej vety, jedinej mojej reakcie, jediného môjho omylu?“ Občas si podobné otázky kladieme všetci. Keď sme smutní, vyčerpaní, naozaj zraniteľní… Ak aj ty občas uvažuješ nad tým, že svoje pôsobenie zúžiš len do kruhu svojej rodiny (alebo sa radšej schúliš do svojej vlastnej ulity), chcem ťa spolu s Johnom Powellom povzbudiť. Nerob to! Pretože to, čo o sebe zverejníš, môže pozitívnym spôsobom ovplyvniť kvalitu i hĺbku tvojich vzťahov. K Bohu, k sebe i k druhým. Aj napriek tomu, že občas zlyháš alebo sa strápniš.

PS: V úvode som hovorila o príprave. Zistila som, že napriek tomu, že mám hudbu rada, pri písaní potrebujem stíšenie. Som už ale na konci a vynorila sa mi melódia, ktorá sa mi spája s touto témou. Záverečná pieseň z filmu Forrest Gump: https://www.youtube.com/watch?v=DJV_I0AkAUk.

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!