Až vtedy, keď pravú lásku nájdeš...

Vždy som mala rada veci, ktoré neboli trvalé. Nalakovať si nechty, a vtedy, keď sú už obhryzené alebo polámané, vymeniť odtieň. Zmeniť si farbu vlasov (takmer) kedykoľvek sa mi zachce. Meniť štýl obliekania, účes, jedálny lístok, skúšať nové veci...

Až vtedy, keď pravú lásku nájdeš...
Foto: © unsplash.com

No na druhej strane ma pominuteľnosť vždy hnevala a deprimovala. Prečo nápoj, ktorý mám tak rada, vždy dopijem a musím si kúpiť nový? To isté platí s obľúbenou špirálou, čokoládou, a napokon, aj s vlastným životom. Vo svojej fantasy knihe som si vymyslela fľaštičku, do ktorej čokoľvek by som naliala, nikdy by z nej neubudla ani kvapka. Bola by to liečivá tekutina, elixír na každú bolesť a problém. Voda živá.

Keď začínaš vzťah s niekým, koho ľúbiš (verím, že je to tak, pretože sledujem vo svojom okolí veľa vzťahov „len aby bolo“). resp. si odhodlaná učiť sa niekoho mať rada, rátaš s tým, že budete spolu na veky vekov amen. Spĺňa totiž všetky tvoje predstavy: od výšky, váhy, farby očí a vlasov cez vierovyznanie až po nadštandardne dobrý vzťah k deťom. Rodina súhlasí, s tou jeho si tiež geniálne rozumieš. Ale keď sa ťa po troch (!!!) mesiacoch opýta, či by si si ho vzala, keby ťa požiadal o ruku, niečo v tvojom vnútri začne panikáriť. Hovoríš si, že ste spolu prikrátko a snažíš sa vysvetliť to aj jemu. Svoje pochybnosti pripisuješ jednoducho tomu, že si žena, teda tvor nerozhodný. A niekde si predsa čítala, že byť príslušníčkou nežnejšieho pohlavia znamená, že to, že nevieš, čo chceš, k tebe patrí ako kabelka, podprsenka, či iný módny doplnok. Slúžite spolu, zúčastňujete sa svätých omší či iných náboženských podujatí, snažíte sa pomáhať iným, nájsť si čas pre druhých, pokrájať sa pre iných... Toto všetko (naoko všetko) robíte a ty si už v hlave odškrtávaš zoznam (tzv. to do list :) ) správnej kresťanky a priateľky. Vlastne niet pochýb, že Boh o vás dvoch zmýšľal už od večnosti. 

Avšak, nikdy si sa Ho (Boha) na názor nespýtala. Svojho priateľa si brala ako samozrejmosť. Keďže ste sa spoznali na svadbe (mimochodom, aj tvoji rodičia sa tak zoznámili), musí to byť znamenie. Ale pokyn zhora sa snažíš ignorovať a pripisuješ to svojej bujnej fantázii. (Pozn.: Poznáš filmThe Encounter? Striaslo ťa, keď Ježiš povedal Melisse, že Paul nie je ten, ktorého pre ňu vybral a jej láska nič na tom nezmení a má mu dať zbohom, pretože On vie, čo je pre ňu najlepšie? Tak takýto pokyn zhora mám na mysli.) Rovnako aj hlas tvojho svedomia pokladáš za prelud, keď sa ti v tichu prihovára, že toto nie je on, že váš vzťah nie je čistý a teda neoslavuje Boha, že On má pre teba prichystaný iný plán... Potom ťa tvoj otec nájde v slzách a keď sa spýta, čo sa stalo, povieš mu, že zafúkal vietor a máš veľmi citlivé oči. Tie kukadlá však prehliadli aj jeho neistotu. Fakt, že sa snažil najviac ako mohol a svoje úsilie vkladal do ohromných gest, aby ti dal najavo ako ťa ľúbi, len aby touto pompéznosťou umlčal ničotu a vnútornú prázdnotu, ktorá už dlho v ňom kričala a naznačovala mu, že tadiaľ cesta nevedie... 

To nebol tvoj príbeh. Bol môj. Pre mnohých sme boli tým najúžasnejším párom pod slnkom. Videli nás o pol roka – o rok pred oltárom, dievčatá si už v predstavách kupovali šaty a ladili doplnky a ja som spriadala scenár sobášneho programu. Veľká chyba. Priznávam, trpezlivosť mi nikdy nešla. Môžem to na jednej strane považovať za chybu, ale aj lekciu. Veď kto z nás spravil všetky skúšky na prvý pokus? ;-)

Zostali sme každý zvlášť. Mnoho sĺz som preplakala, modlila sa, hľadala iné východisko ako rozchod. 

Naozaj nikdy mi nenapadlo, že my dvaja už nebudeme spolu a tobôž nie, že ja budem tá, ktorá dá niekomu kopačky. Keď som hľadala radu od kňazov, cez priateľov až po modlitby, v hlave mi znelo len jediné – Frodova veta: „Tak už viem, čo mám urobiť, len sa to bojím urobiť.“ 

Doma hromadím veľmi veľa vecí. Nepotrebností. Od zošitov zo základnej školy cez nepraktické predmety. Keď mi je ľúto vyhodiť takéto veci, vieš si predstaviť aké ťažké bolo pre mňa rozlúčiť sa s tým, s ktorým som chcela stráviť zvyšok svojho života?

Uvedomovala som si totiž, že dávam zbohom nielen jemu, ale aj celej jeho rodine, ktorá mi prirástla k srdcu. Stačilo, že som zbadala dievčatko, ktoré sa podobalo na jeho malú sesternicu, s ktorou sme boli už veľké kamošky a už som sa musela skryť do najbližšieho kostola, aby som svoje slzy, ktoré sa stále hromadili kdesi za očnými buľvami, venovala Najvyššiemu. Keď som čítala knihu Chatrč, povzbudila ma pasáž, kde Duch Svätý v postave Saraju zbieral Mackovi slzy z líc a neskôr ich použil na... veď prečítaj si ;-) .

Chcem tým všetkým povedať, že nič nevyšlo nazmar. Každé tvoje úsilie, obeta, slzy, pot a snaha sú požehnaním. Neboj sa, plody uvidíš, ale zrejme až neskôr. Predtým som si myslela, že bez neho nedokážem žiť a vieš, na čo som prišla? Že som úplne závislá len a len od môjho milovaného Otecka – Boha. Pretože na ňom som sa rozhodla postaviť svoj život a všetky svoje rozhodnutia. Lebo On ma miluje bezpodmienečne, tak ako ma nikdy nijaký ľudský tvor nebude ľúbiť. Je jedno, či mám mastné vlasy, mizerné konto v banke alebo zlé známky. On nehľadí ani na post v práci či značku môjho oblečenia či mobilného telefónu. Ľúbi ma dokonca aj vtedy, keď hreším, no tak ako si rodič nepritúli pokakané bábätko, ale najprv ho umyje, tak aj so mnou si prešiel touto tŕňovou cestou, aby som sa naučila úplne mu dôverovať. 

Vždy som potrebovala pocit istoty a snažila som sa naplánovať si svoj život –  kedy asi by bolo vhodné niekoho si už konečne nájsť a kedy sa vydať, založiť rodinu... A teraz? Netuším! Som ako Obelix s Asterixom, ktorí sa rozhodli vykročiť, keď sa pred nimi objavil neviditeľný most cez priepasť. Hádžem sa do Božieho náručia a prenechávam všetky svoje trampoty Jemu, lebo viem, že Pán je môj pastier, a preto nič mi nechýba. Aj keby som mala ísť tmavou dolinou... ďalej to už poznáte. ;-) Mám v sebe zvláštny pokoj a sama sa tomu čudujem, lebo som tvor, ktorý si neustále potrebuje vyrábať problémy.

Radím ti teda, milá sestra, milý brat, aby si každú svoju slzu a utrpenie obetoval/-a za niekoho/niečo. Pretože až takáto obeta za to stojí a zavŕšiš tým Kristovu obetu na kríži. Zavŕšiť je príliš vznešený pojem. Skôr doplníš to, čo Kristovmu utrpeniu chýba, lebo my sme jeho údmi.

Nemusíš vidieť výsledky svojej obety ihneď. Autorka tohto článku by napríklad veľmi rada udržiavala kamarátsky vzťah so svojím bývalým priateľom. Vnútorne však vie, že by jej to iba ubližovalo a že sa do robotického režimu preladiť nedokáže, hoci mužom veľmi závidí (ale pssst :D ) škatuľu ničoho, pretože ona nonstop myslí na niečo a jej spasiteľský komplex ešte neutíchol.

Autorka tohto článku netuší, či bude z nej rehoľná sestra, manželka alebo slobodná zasvätená osoba. Nevie ani to, čo si oblečie za chvíľu, či sa zajtrajšieho dňa vôbec dožije, hoci ju každý pozná ako večne vysmiatu dievčinu sršiacu optimizmom. 

Nečakaj pasívne na tvoju chýbajúcu polovičku! Pracuj na sebe, aby si bol/-a tým/tou, ktorý/-á sa ti nehnusí, do koho by si sa tiež zaľúbil/-a. Využi tento požehnaný čas naplno!

Tá, ktorá spísala tieto riadky ti chce povedať, že nijaký ľudský vzťah ťa nedokáže naplniť tak ako vzťah s Bohom. A ak nie si šťastný/šťastná sama so sebou, ten druhý ťa neurobí šťastným/šťastnou, pretože neplatí to, čo v Shrekovi: „Až vtedy, keď pravú lásku nájdeš, bude všetko, ako má byť.“ Pretože všetko ako má byť sa deje už tu a teraz! Nečakaj pasívne na tvoju chýbajúcu polovičku! Pracuj na sebe, aby si bol/-a tým/tou, ktorý/-á sa ti nehnusí, do koho by si sa tiež zaľúbil/-a. Využi tento požehnaný čas naplno!

Stratiť niekoho pre Božie kráľovstvo znamená vždy niečo získať. Aj keď v inej podobe ako sme si to predstavovali alebo želali. A možno je to „len“ vedomie, že Boh má byť uprostred každej našej činnosti, rozhodnutia či vzťahu. 

Najradšej by som uvalila mastné pokuty všetkým režisérom romantických filmov, pretože v dievčenských predstavách živia bludy a potom sú len sklamané, keď zistia, že realita je diametrálne odlišná. Ja ťa chcem tohto sklamania ušetriť a možno práve môj príbeh má byť svetlom pre tvoje nohy a pochodňou na tvojich chodníkoch. Božiemu slovu sa rozhodne nevyrovná, ale cítim, že teraz sa cezo mňa On prihovára k tebe a teší ma, že si ma takýmto spôsobom použil. :-)

Možno sa mi všetko stalo iba pre tento moment, keď namiesto práce do školy píšem tieto riadky, aby som ti poradila. Neviem. Som si istá len jedným. On vie. Lebo je všemohúci, všemocný a má všetko múdro premyslené. A s touto istotou sa zobúdzam aj zaspávam. A snažím sa každý deň hovoriť Mu svoje Fiat. On je totiž tá Voda živá.

Tvoja priateľka.

Jazyková korektúra: Kamila Kravcová

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!