Cez človeka sa dotknúť Boha

Späť na články

Raz, keď som mala za sebou už dlhšie obdobie, kedy mi bolo ťažšie na duši a v duchu som zvažovala, či je práve môj snúbenec tým mužom, s ktorým mám uzavrieť manželstvo, šla som do kostola, na omšu. Veru, človek si povie: čo tá váha, prsteň na ruke tak aké „cavyky“? Hmm, ako som ale zistila práve vtedy prichádza čas, kedy sa vo vás začnú objavovať otázky, paradoxne ešte viac ako predtým. Okrem tých o sebe a schopnosti byť pre druhého darom, vyjdú na povrch aj otázky ohľadom partnera: Chcem byť s týmto mužom naozaj celý život? Dokážem ho prijať so všetkými jeho dobrými aj zlými vlastnosťami? Áno, aj s tými zlými? S tými, ktoré sú mi proti srsti, hoci sú to maličkosti?

Cez človeka sa dotknúť Boha
Foto: © pexels.com

Tak som šla, míňajúc brnenské ulice preplneného centra nevnímajúc ruch mesta. Prišla som k minoritom, s bijúcim odhodlaným srdcom som pozdravila Ježiša vo vystavenej Sviatosti pokľaknutím a spýtala sa Ho: „Tak som tu, volal si ma sem za Tebou. 

Pane, neviem, či mám dosť síl na Lásku a na manželstvo, na prijatie Toma so všetkým, kým je. Neviem, čo mám robiť. Pomôž mi, prosím.“ Bolo to dosť priame, až som samú seba prekvapila, nemala som vo zvyku vyrukovať s niečím a hneď čakať od Boha okamžitú odpoveď. V tej chvíli som ale cítila, že potrebujem od Neho počuť, čo ďalej. 

Vstala som a kráčala dopredu, až k tretej lavici. Staré drevo zaškrípalo, keď som sa do nej vsunula a kľakla si. Hlavu som mala pod ťarchou skľúčenosti sklonenú. Až po chvíli som dokázala zdvihnúť zrak od svojich kolien a môj pohľad padol na drevenú opierku lavice predo mnou. V starých kostoloch vždy s obľubou čítam vyrývané písmenká. Predstavujem si pritom malých chlapcov, ktorí v nedeľu na starej latinskej omši kľúčom ryjú rok 1778 do dreva, šibalsky sa pri tom usmievajú, všade vonia kadidlo a kňaz ešte stojí otočený chrbtom k ľudu. 

To, že som tam vtedy na lavici neuvidela rok ale slovo mi veľa povedalo. Nebolo to hocijaké slovo, bolo to meno. A bolo tam vyryté T O M. Jednoducho, rýchlo a originálne mi Boh odpovedal :) Aspoň ja som to tak v tej chvíli cítila a dnes som o tom presvedčená. Nebolo tam Ján, Marek či Tomáš. Bol tam TOM – meno, akým svojho snúbenca najčastejšie oslovujem.

Bohu na nás skutočne záleží a chce, aby sme boli šťastní. A niekedy vie byť naozaj veľmi osobný, len sa nemôžeme báť prosiť. Lebo tí ktorí prosia, tí dostanú.

Bohu na nás skutočne záleží a chce, aby sme boli šťastní. A niekedy vie byť naozaj veľmi osobný, len sa nemôžeme báť prosiť. Lebo tí ktorí prosia, tí dostanú. Vtedy som pochopila, že hoci raz je ťažko a raz ľahšie, Boh mi kvôli niečomu Toma zoslal. A tak som tu, chystajúc našu spoločnú svadbu. 

Vtedy večer som sa ešte rozhodla napísať vyznanie, ktoré si rada čítam, keď sa medzi nami niečo zomelie. Sme len nedokonalí ľudia a občas strácame silu milovať. Toto vyznanie mi ale vždy pomôže uvedomiť si, ako mi Tom hmatateľne dokáže zjavovať Božiu Lásku, aj takýmito maličkosťami: 

Čo na Tebe milujem?
... keď sa bojím budúcnosti, ukážeš mi, ako sa radovať z prítomnosti.
... keď si myslím, že na to nemám, prídeš, povzbudíš ma a dodáš mi sebadôveru. 
... keď trpím bolesťami zo zranení, ktoré mi spôsobili druhí, objímeš ma a pripomenieš mi ako sa odpúšťa.
... keď bojujem so sebaľútosťou a zármutkom, prídeš a vyčaríš mi úsmev na tvári.
... keď volám o pomoc, načiahneš ruku a nič nečakáš späť.
... keď potrebujem priestor, vzdáš sa svojich nárokov.
... keď spravím chybu, s láskou ma napomenieš. 
... keď mi niekedy nechtiac ublížiš, prídeš ma odprosiť.
... keď ďalej nevládzem, ukážeš mi na kríž.
... keď vychádzam, podržíš mi dvere.
... keď hladujem, ukuchtíš výborné prekvapenie.
... keď kráčam po lúke, dostanem kvet, len preto, že som. 
... keď sa stratíme, vyvedieš nás do bezpečia.
... keď som nerozhodná, učíš ma, na Koho sa obrátiť s otázkou ako ďalej.
... keď Ti čokoľvek poviem, berieš ma vážne a tak cítim úctu.
... keď mi je zima, vyzlečieš si sako. 
... keď mám narodeniny, pozveš ma do divadla.
... keď ma niekto znevažuje, obrániš si ma. 
... aj keď je len bežný deň, cítim sa pri Tebe ako princezná. 
... keď po niečom túžim, s radosťou mi to daruješ. 
... keď kráčam domov z práce, vezmeš si ma na ruky a vynesieš hore po schodoch. 
... keď sa obliekam, podržíš mi kabát. 
... keď idem večer domov, ideš ma odprevadiť. 
... keď sa rozprávame, nebojíš sa predo mnou otvoriť. 
... keď si s mojou rodinou, správaš sa k nej úctivo. 
... keď sme spolu, vždy je na čom sa smiať.
... keď Ťa potrebujú aj iní, si ochotný slúžiť. 
... keď sa niečo pokazí, si ten najlepší opravár a IT-čkar.
... keď ma bolí brucho, uvaríš mi čaj a prikryješ ma.
... keď sme spolu, hľadáme Jeho vôľu spoločne v modlitbe. 
... keď Ti ublížim, milosrdne mi odpustíš.
... keď si vedel, že by som si Ťa chcela vypočuť, zahral si mi na husliach.
... že pristupuješ zodpovedne k práci.
... že si vážiš mňa a môj názor. 
... že mi nosíš kvety.
... že ma pozorne počúvaš.
... že obetuješ svoj čas, prostriedky a silu pre mňa.
... že vtedy pri mori, si ma s trpezlivosťou učil plávať.
... že sleduješ so mnou romantické filmy.
... že to nevzdávaš so mnou pri šoférovaní. 
... že si so mnou rád čítaš.
................. ŽE vďaka Tebe sa každodenne dotýkam Boha...................................... 

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!