Existuje vo vzťahu osobná sloboda?

Späť na články

„Ako to, že IDEŠ? Chcela si povedať, že IDEME. Spolu, nie?“, jedna z mnohých zväzujúcich reakcií na moje plány s priateľmi. Jeho reakcia. Po veľmi krátkom čase chodenia. VEĽMI krátkom.
Cítila som sa ako vec, ako tovar, ktorý má cenovku, a už aj svojho majiteľa. „Nemali by sme všade chodiť spolu?“, zrkadlila sa otázka v jeho očiach.
Cítila som to. Každý deň viac a viac. Strácala som svoju osobnú slobodu. Našla som skvelého človeka, ale strácala seba. Spoznávala som jeho svet, a pritom prestala poznávať ten svoj...

Existuje vo vzťahu osobná sloboda?

​Dnes som sama. Teda nie tak úplne, lebo nikdy nie sme sami... Mala by som radšej použiť slovo slobodná. Opäť. Sama v sebe. V Ňom. S nájdenou stratenou vlastnou hodnotou. Hodnotou ženy. Len s jedným rozvrhom. A som šťastná.

Je krásne spoznať niekoho, s kým vás toľko toho spája. Niektorých viac, niektorých menej... Toľko vecí, ľudí, miest, udalostí, spomienok, zážitkov... Je nádherné s ním tráviť svoj voľný čas. Voľný čas. Čas.
„Dnes nemám čas...“, používate túto vetu často? „Tak si ho sprav!“ Počuli ste aj takúto odpoveď? No, ak s niekým CHCETE byť, čas si skutočne nájdete, vyhradíte, rezervujete... nazvite to akokoľvek. Lebo vám na tom človeku záleží...

Ale to, že chcete tráviť čas aj so svojím „ja“, neznamená, že ste sebeckí! Aj keď vám to ten druhý vraví... že ste egoista, sebec, že ho nemáte rád... To nie je pravda, a vy to viete... Už aj ja to viem.

„Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom.“ Kaz 3, 1

Svoj čas má tráviť čas spolu, svoj čas má tráviť čas každý sám.

„Ale on/ona žiarli!“

Nezdravo? Je to prejav nedôvery. Dali ste tomu druhému dôvod? Povedali ste niečo? Urobili? Hovorte o tom spolu. Komunikujte. KOMUNIKUJTE. Budujte vzájomnú dôveru, nie nedôveru.

Na druhej strane žiarlivosť, tá zdravá žiarlivosť, je potrebnou ingredienciou každého vzťahu. KAŽDÉHO. Nie je prejavom nedôvery, práve naopak. Je prejavom záujmu. Vášho záujmu o toho druhého. A jeho záujmu o vás.

Vzťahy nemajú byť o bezpodmienečnom trávení všetkého voľného času spolu. Vzťahy sú o dávaní a prijímaní.

Vzťahy nemajú byť o bezpodmienečnom trávení všetkého voľného času spolu. Vzťahy sú o dávaní a prijímaní. A všetci vieme, že aj keď radšej prijímame, lebo je nám to prirodzenejšie, je nám prirodzenejšie niečo nadobúdať, mali by sme naopak, niečo strácať, dávať zo seba, dávať SEBA. Iným. Ako môžeš dávať niečo zo seba, ak sa nenapĺňaš? Ak sám nečerpáš? Tú živú vodu, ktorou by si mohol sýtiť smäd ostatných... Nasýtiť jeho, ju... Ich smäd po láske... Po tebe. Ako? Najprv musíš byť ty sám plný, nasýtený, aby si tu mohol byť pre iných. Aby si mohol byť studnicou, žriedlom...

Rob to, k čomu ťa volá... On

Športuj, maľuj, počúvaj hudbu, stretaj sa s priateľmi, so SVOJIMI priateľmi, nie tými spoločnými (s nimi sa stretáš, keď ste spolu), s priateľmi, ktorých si už dlho nevidel; spoznávaj nových ľudí, píš, spievaj, navštív spoločenstvo, v ktorom si už dlho nebol, lebo JEMU sa nepozdáva... Spi, čítaj, choď na chvály, na koncert, na omšu, na prednášku, na prechádzku, rob hocičo... Ale hlavne rob to, k čomu ťa volá Pán, a kde plní a sýti tvoje srdce. Kde ho zalieva prúdmi milostí a napĺňa teba, tvoje srdce až po okraj.

Ešte nie ste manželmi... Ešte nie. Zatiaľ. Možno raz budete. Len Boh vie... Potom budete všetok čas tráviť spolu. Do konca života. Ako jedno telo. Ako jedna duša. Avšak aj v manželstve majú mať manželia aktivity, ktorým by sa nevenovali spoločne, ale každý sám, aby nezabúdali, kým sú... vo svojej podstate. Aby nezabudli na vlastné „ja“, a mohli tak obohacovať to spoločné „my“. Každý svojou originalitou, zvláštnosťou, svojou krásou a jedinečnosťou.

Ešte nie ste manželmi... Ešte nie. Zatiaľ. Možno raz budete. Len Boh vie... Potom budete všetok čas tráviť spolu. Do konca života. Ako jedno telo. Ako jedna duša.

Hm, kdesi som čítala, že aj v manželstve majú mať manželia aktivity, ktorým by sa nevenovali spoločne, ale každý sám. (Okrem tých sto tisíc iných, ktoré robia spolu.) Podľa mňa to preto, aby nezabúdali, kým sú... vo svojej podstate. Aby nezabudli na vlastné „ja“, a mohli tak obohacovať to spoločné „my“. Každý svojou originalitou, zvláštnosťou, svojou krásou a jedinečnosťou.

Preto trávte čas spolu, spoznávajte sa. Ale nezabúdajte spoznávať ani sami seba. Spoznávať dary, ktorými vás obdaroval nebeský Otec. Talenty, ktoré vám vložil do rúk. A ktoré si bude pýtať naspäť.

Prosím, nezabúdajte na to, kým ste. Lebo ste Jeho... V slobode... Tak si ju navzájom neberte.

„Hľa, môj služobník priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie.“ Iz 42, 1

Takže áno, podľa mňa osobná sloboda vo vzťahu existuje. Musí existovať. Na inom sa vzťahy stavať nedajú. Iba na osobnej slobode a na dôvere.

Na záver už len slová piesne, ktoré hovoria za všetko...

Srdce nové, bez bariér, chceš darovať. 

Svetlo iným cestou viery chceš ukázať. 

R: 

Ostaň v Jeho láske, v Jeho láske objav nekonečné. 

Miluj, dávaj nádej, v radosti, v radosti večnej. 

Ooo, ooo, ooo, ostaň v Jeho láske. 

Ooo, ooo, ooo, v radosti večnej. 

Slabých, silných, On prijíma v každý čas . 

Miluj blížnych, ako On miluje nás.

Vyprosujem vám radosť. Radosť v slobode Božích detí. Lebo len slobodní sme šťastní. Amen.

„V podstatných veciach jednota, v ostatnom sloboda, ale vo všetkom LÁSKA.“ Sv. Augustín

Pieseň si môžeš vypočuť v tomto klipe :-) 



Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!