Hnevám sa na Boha

„Cítim sa ako mŕtvy. Zvnútra úplne rozorvaný. Bezcenný. Verím lži. Nie som schopný veriť pravde. Ale musím. Som zúfalý. Nahnevaný. Potrebujem Boha, hoci práve Naňho som nesmierne nahnevaný. Cítim sa beznádejne. Tento boj snáď nikdy neskončí! Chcem len zomrieť.“

Hnevám sa na Boha
Foto: © pexels.com

Tieto slová som napísal ja. Nie pred dvoma rokmi, nie pred deviatimi mesiacmi, ale včera. Tieto slová vyjadrili presne to, čo som chcel Bohu vykričať. Tak som to urobil – keď som bol sám.

Nie som na to hrdý, ale nemôžem to poprieť: Som naštvaný na Boha.

Bolesť. Veľa bolesti. A hnev. Tieto emócie spolu s frustráciou, zmätkom a zúfalstvom takmer popisujú môj súčasný vzťah s Bohom. Teraz nezniem ako kresťan, však? Nie sú kresťania povinní zostávať v Božej láske a odpočívať v Jeho pokoji?

Želal by som si, aby som mal na to odpovede. Mám rád svoj život pod kontrolou – keď viem, čo sa deje. Nenávidím boje. Ak ma niečo obťažuje, chcem hneď vedieť, prečo a chcem vedieť, ako to vyriešiť. Nenávidím zmätok. Nenávidím, keď neviem, ktorým smerom kráčam.

Ale Boh sa rozhodol zdevastovať môj život tak, ako erupcia devastuje sopku. A to ma frustruje. Štve ma, že Boh mi vzal moju mamu. Pred deviatimi mesiacmi pri autonehode. Je mi zle z toho, že Boh už pri mne nestojí. Nespávam dobre. Neviem sa sústrediť na prácu.

Ako som povedal, nemám veľa odpovedí, ale moju dušu rozrušuje mnoho myšlienok. Verím, že všetky sú pravdivé, hoci je ich naozaj ťažké pochopiť a žiť nimi.

Pamätaj:

1. Sme na Slovensku (v origináli: v Normandii – pozn. prekl.)
Je to tu skutočné: Tak často sme oklamaní a myslíme si, že kresťanstvo znamená, že žijeme v Raji – ale to je zlé, pochabé. My sme Raj stratili. A teraz sme uprostred každodenných bojov a ťažkostí.

Iste, máme možnosť v pokoji si odpočinúť a príležitosť víťaziť. Ja sám som zažil úžasné chvíle s Bohom a čas, keď som cítil Božiu lásku a pokoj. Ale väčšinou zvádzam boje. A viem, že si musím udržiavať Krista v centre svojej pozornosti a žiadať Ho o svoje uzdravenie, pretože zlo je mi neustále v pätách a pokúša ma, aby som sa vzdal.

2. Hnev je nepriateľ
Moje pocity hnevu a nespokojnosti s Bohom ma od Neho odtláčajú. Mal by som sa zamerať na pravdu, no namiesto toho sa snažím potlačiť svoj hnev. Je to nekonečný kruh vzdialenie sa od Boha → hnev → vzdialenie sa od Boha → hnev. Deje sa to preto, lebo som uveril satanovej lži, že moje emócie odrážajú môj vzťah s Bohom. Ale to jednoducho nie je pravda! Emócie odrážajú iba okolie a udalosti. Keď sa nám darí, väčšinou sa cítime dobre. Naopak, keď bojujeme, cítime intenzitu a vážnosť situácie a môžeme mať pocit, že práve to nás od Boha vzďaľuje.

Mnohí hrdinovia viery tiež cítili hnev na Boha. Aj ho vyjadrili. V Žalmoch Dávid jasne vyjadruje svoj hnev a zúfalstvo (ale takmer vždy vyjadruje aj svoju dôveru v Boha). A dokonca aj Ježiš kričal na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Ale napriek svojim pocitom dokonal Boží plán a nechal sa pribiť na kríž.)

Viem, že hnev môže zahŕňať aj zatrpknutosť. Ale je na Duchu Svätom, aby rozlíšil, či pri vyjadrení hnevu na Boha ide iba o našu zatrpknutosť voči Nemu alebo o našu otvorenosť. Je jasné, že hnev, ktorý cítime, pochádza z bolesti v našom vnútri a je normálny. Ak ho potláčame, prevalcuje nás. Práve tým, že ho prijmeme a odpustíme si, že ho máme, nám pripomenie, čo Boh pre nás urobil a že tu je, bol a bude. (Táto problematika je oveľa zložitejšia, preto sa o hneve, zatrpknutosti a odpustení píšu celé knihy.)

Hore uvedené slová neboli jediné, ktoré som zapísal. Naopak, zaznamenal som si viac svojich depresívnych myšlienok. Ale Boh ma náhle zastavil a vrátil mi moje slová späť. Preto som to prepísal: „Chcem len zomrieť. Samozrejme, to je to, čo chce Satan urobiť! Kradnúť, zabiť a zničiť! Snaží sa ukradnúť môj čas, život a náklonnosť k Bohu. Snaží sa zničiť moju myseľ a vzťahy. A snaží sa zabiť môj život a úsilie oň. Budem proti tomu bojovať.“ Musíme bojovať proti diablovi! A…

3. Musíme prijať Ježiša
Niekoľko mesiacov po maminej smrti mi jeden môj priateľ poslal list, v ktorom stálo:
„Ak niekedy prídeš na miesto, kde už nebudeš môcť utekať, kráčaj. Ak už nebudeš môcť kráčať, plaz sa. A ak sa už nebudeš môcť ani plaziť a zostaneš ležať na zemi a všetko, čo môžeš urobiť, je pozrieť sa na Krista, pozri sa na Neho celým svojím srdcom, dušou a mysľou. Je v poriadku ležať na zemi. Len nikdy neprestávaj hľadieť na Krista!“

V tom čase to dávalo veľký zmysel, ale ja som bol zaneprázdnený a na list som časom zabudol. Až dnes ráno som skutočne hľadal Boha – našiel som tento list a ten mi Ho pripomenul.

Ježiš nás chce uzdraviť a chce, aby sme boli blízko Neho. Niekedy nás uzdraví okamžite a niekedy je to proces – ale On nás uzdraví. To je to, čo Boh robí: obnovuje Raj. A miluje to.
Jednoduchý pohľad na Krista a privinutie sa k Nemu sa nemusí nevyhnutne pokladať za pokrok. Ale dokazuje našu vytrvalosť, ktorá je rovnako uzdravujúca. Musíme byť trpezliví a čakať na to, aby nám pomohol znovu na nohy.

4. Boh to má pod kontrolou
Premýšľaj o tom. Ak je Boh láska (porov. 1 Jn 4, 8b), musí plánovať, aby z bolestí a ťažkostí vzišlo niečo dobré. Dokonca hovorí, že „tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28a). Na margo tvrdenia, že by sme mali hľadať to Božie a nie naše, Charles Finney povedal: „[Boh] hľadá svoje vlastné šťastie alebo slávu ako najvyššie dobro. Ale nie preto, že by išlo o Jeho vlastné dobro, ale preto, že je to najvyššie dobro“ (Finney, Sebectvo: Nepravdivé náboženstvo).

Tak si vydýchni. Boh to má pod kontrolou a môžeš mu dôverovať, pretože On sľúbil, že všetko, čo sa stane, je na Jeho slávu a je to pre nás to najlepšie. On ťa vyvedie z hmly do hojnosti. Treba len veriť… A čakať.

A posledná, neuveriteľne prospešná vec:

5. Mali by sme čítať Žalmy
Dávid bol veľmi ľudský a otvorený voči svojmu človečenstvu. Tak, ako ostatní žalmisti. Žalmy sa zaoberajú skutočnými autentickými otázkami, ale zároveň komunikujú pravdu a nádej živého, milujúceho a verného Boha.

[Pozn.: Ak si denne prečítaš každý tridsiaty Žalm – každý deň päť (napr. Ž 1, 31, 61, 91, 121) – za mesiac zvládneš celú Knihu žalmov.]

Život je cesta – jedna cesta s mnohými bojmi. Všetci zažívame boje v určitých chvíľach nášho putovania. Modlím sa, aby sa nikto z nás nevzdal, pretože pre tých, ktorí vytrvajú, čaká radosť v podobe Božieho kráľovstva. A to stojí za to všetko.

Nevzdávajte sa, priatelia! Bojujte ďalej! Sme v tom spolu! Buďte skutoční, buďte otvorení, buďte úprimní! Prežívajte spolu svoje cesty, svoje dobré i zlé okamihy a počúvajte tých, ktorí sú okolo vás, lebo prechádzajú podobnými bojmi. A popritom hľaďte na Ježiša, nášho Vykupiteľa!

Autor: Christopher Witmer

Preklad: Kamila Kravcová

Zdroj: https://www.therebelution.com/blog/2013/08/im-angry-at-god/

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!