Keď ťa niekto odmietne

Späť na články

Ty už snívaš o tom, že budete dvojica, no stačí jedno slovo, aby sa tvoje sny rozplynuli ako hmla. Nie vždy je láska opätovaná. A takmer vždy to bolí. Čo ak je však všetko inak? Čo ak to, čo vyzerá ako úder pod pás, je v skutočnosti dôvod na vďačnosť?

Keď ťa niekto odmietne
Foto: © pixabay.com

Poznajú to muži aj ženy. Aj keď v trochu inej podobe. 
On možno v sebe dlhšie zberal odvahu, aby ju niekam pozval, aby jej povedal kompliment, aby jej aspoň naznačil, že... Ale smola. Možno mu druhá strana narovinu povedala, že nemá záujem, možno to dokonca spravila necitlivo, výsmešne... 
Ona možno dlhšie čaká, či si ju všimne. Či jej napíše, či jej zavolá. Dlho a dôkladne (neraz aj s kamarátkami) analyzuje každý jeho pohľad, slovo, správu. A čaká. A nedočká sa. Možno sa dokonca pokúsi nejako ho „nakopnúť“ sama... A keď sa jej objekt záujmu aj tak „nerozkýve“, alebo ak dokonca začne dvoriť inej, prichádza to – sklamanie, možno slzy... 
Odmietnutie je niečo, čo zažil v nejakej podobe každý a každá z nás. Niektorí aj opakovane. 

Pre človeka je prirodzené, že túži zažiť prijatie – odmietnutie je presné opozitum, je ako výsmech našej najhlbšej túžby. Nečudo, že tak bolí, zraňuje. A že len máloktorý človek sa z neho rýchlo „otrasie“ a hneď to skúša ďalej, u iného či inej. 
Napadlo ti však, že aj odmietnutie môže byť špecifický, hoci nepochopený dar? 

Odmietnutie je ako výsmech našej najhlbšej túžby.

Chcem ťa, chceš ma...? 
Poznám dievča, ktoré sa celé mesiace intenzívne modlilo za konkrétneho muža. Aby mu Boh priviedol do života tú pravú. Možno to dievča dúfalo, že sa tak zároveň modlí za seba, za nich. V skutočnosti sa však dotyčný vrátil k svojej bývalej priateľke. Dnes sú už snúbenci, čo nevidieť majú svadbu. A to dievča im ide za družičku. Nikdy mu nepovedala o svojich modlitbách. Keď sme sa o tom rozprávali, videla som, že cíti takmer až protichodné pocity. Na jednej strane bola šťastná, že on je šťastný, na druhej strane bola citeľná jej bolesť z toho, že ho šťastným nemohla spraviť ona. Aspoň nie tak, ako by si bola želala. Nie ako jeho partnerka. 

Je to príbeh, o ktorom dlhšie uvažujem. Najprv sa mi zdal smutný. Veľmi som ľutovala kamarátku, ktorá celé hodiny trávila modlitbou „len“ pre to, aby jej chlapec, do ktorého sa zaľúbila oznámil, že sa chce vrátiť k inej žene. Potom som si však, vo svetle iného príbehu, o ktorom sa ešte zmienim, uvedomila, že je to vlastne príbeh so šťastným koncom. Muž si uvedomil, že istá žena je preňho tá pravá. Možno aj vďaka modlitbám mojej známej sa k nej vrátil. Uvedomil si, aké chyby vo vzťahu robil predtým a tiež to, že túto ženu už nechce stratiť. Napokon dozrel do štádia, kedy sa jej pred Bohom rozhodol sľúbiť, že ju bude milovať a ctiť naveky. 

Moja kamarátka – a vlastne aj ja – pôvodne dúfala, že bude s ňou. Bola by s ním však naozaj šťastná? V čase, keď sa zaňho intenzívne modlila, bol on ešte stále (hoci si to nerád priznával) zaľúbený do bývalej partnerky. Moju kamarátku vnímal ako kamarátku. Zrejme sa mu zdala pekná, milá, trávil s ňou veľa času, dokázal v nej vzbudiť pocit, že by raz, až sa „odľúbi“, mohli byť dvojica... 

Faktom však je, že bol zaľúbený do inej. Že tá moja kamarátka by preňho vo vzťahu bola len „náhrada“. Že by s ňou nebol pre to, že ju miluje, ale... Prečo vlastne? Aby zahnal samotu? Aby sa pokúsil zabudnúť na minulý vzťah? Aby jej spravil radosť? 
Nič z toho však nie je správny dôvod na to, aby niekto vstúpil do vzťahu. Možno si to vtedy moja kamarátka neuvedomovala, ale vlastne mala šťastie, že dotyčný sa napokon rozhodol neťahať ju za nos a vrátiť sa k tej, ku ktorej ho to ťahalo. 

Aby si zahnal/a samotu? Aby si sa pokúsil/a zabudnúť na minulý vzťah? Nič z toho NIE JE správny dôvod na to, aby si vstúpil/a do vzťahu.

Moja kamarátka – a vlastne nikto z nás – nebola stvorená na to, aby bola „náhradou“ za niekoho, aby zapĺňala niečiu samotu, aby si jej prítomnosťou niekto niečo kompenzoval... 
Boh nás stvoril na to, aby sme milovali, a – pozor – aby sme boli milovaní. Táto túžba je v každom z nás, je veľmi hlboká a mocná. Nie je tu preto, aby nás trápila. Boh do nás túžbu byť milovaní zakorenil pre to, aby sme ju mohli napĺňať, nie aby sme ju začali spochybňovať či ignorovať. 

Nikto z nás nebol stvorený na to, aby bol „náhradou“ za niekoho, aby zapĺňal niečiu samotu, aby si jeho prítomnosťou niekto niečo kompenzoval. Boh nás stvoril na to, aby sme milovali, a – pozor – aby sme boli milovaní. 

Chcem ťa a hotovo! 
Dôkazom toho, že túžba byť milovaní je v nás vkorenená naozaj hlboko, a že je pre nás prirodzená, môžu byť aj naše sny.
Asi žiaden muž nesníval ako chlapec či mladík o žene, ktorá sa k nemu bude správať ako fúria, bude ho ponižovať, vysmievať sa mu a na každý jeho prejav lásky, či túžby reagovať prevracaním očí a chladom.
A ani žiadne dievčatko si nevysnívalo princa, ktorý by ju podvádzal s inými princeznami, bil by ju, znásilňoval...

Keď snívame, sme k sebe úprimní – snívame o dobrých veciach, o peknom živote, o skvelých partneroch. 
Potom však príde realita a my často zabúdame na to, aký život sme si vysnívali. Alebo to zámerne ignorujeme. Ak však do nás Boh vložil túžby po krásnom vzťahu, nespravil to preto, aby sa z nás škodoradostne vysmieval, že taký nemáme. Spravil tak pre to, aby sme nezabudli, že taký môžeme mať. Že sa máme snažiť taký hľadať a budovať. 

Ak ťa niekto odmietne, v skutočnosti ti tým nehovorí nič o tom, aký si. Z vlastnej skúsenosti viem, že vždy, keď som niekomu povedala „nie“, neznamenalo to „nie si pre mňa dosť dobrý“, ale jednoducho „nie si pre mňa“. A v tom je zásadný rozdiel. 

Ak ťa niekto odmietne, možno to budeš brať ako správu o tom, že si nemožný, škaredá, nezaujímavý, hlúpa...

V skutočnosti to však je len odkaz, že tento človek chce niekoho iného. Alebo aktuálne nechce nikoho.  Aj keď ty si možno presvedčený, že by ste sa k sebe hodili.

V takom prípade sa však vráť k svojim snom, k tým čistým úprimným snom, ktoré si niekedy mal o svojom ideálnom vzťahu.

Naozaj si sníval/a o niekom, kto s tebou nebude chcieť chodiť?

Naozaj je pre teba tým pravým niekto, kto si nevšimol tvoju výnimočnosť? 


Zrejme nie, však? 

V tom prípade už ostáva len jediná otázka – prečo tak veľmi chceš s tým človekom byť?

Nechceš si radšej počkať na niekoho, kto po tebe bude túžiť rovnako ako ty po ňom? 

Ak však veríme, že Boh nás stvoril pre NIEKOHO, naučme sa tiež veriť v to, že nás k nemu privedie.

Boh ma stvoril pre niekoho 
Často sa tvrdohlavo držíme predstáv, ktoré sme si v sebe vypestovali. Ženám často stačí najmenší signál gavalierstva na to, aby sa zaľúbili. Podobne mužom často stačí jeden zle pochopený úsmev alebo fyzická túžba na to, aby začali snívať o konkrétnej žene. Pocitom zaľúbenia či očarenia sa niekedy vzdoruje ťažko. Ak však veríme, že Boh nás stvoril pre NIEKOHO, naučme sa tiež veriť v to, že nás k nemu privedie. Samozrejme, že ani ten pravý nebude ideálny a že aj on bude robiť chyby. Tak, ako ani ty nie si ideálny a tiež budeš robiť chyby. Jedno je však isté – ten, koho Boh pre teba vybral, ťa bude chcieť. Spoznávať, vidieť, tráviť s tebou čas... Ak ťa niekto už hneď „v úvode“ nechce, nauč sa to chápať nie ako svoje zlyhanie, ale ako odkaz (zhora): on nie je ten pravý. Vybral som ti niekoho iného. 

Pre všetkých, ktorým sa ťažko verí, že spoznajú v druhom toho pravého či pravú, pripomínam slová výnimočnej Chiary Corbelly Petrillo:
„Ak je to tvoj ženích, ak je tento muž pre teba, buď pokojná, nik ti ho nevezme. (…) V tej chvíli som upustila od všetkých svojich predsavzatí typu, Teraz urobím toto… Teraz si ho získam takto… Teraz ho presvedčím týmto… Teraz to urobím po svojom….ʼ“.

Boh ťa miluje tak veľmi, že tebe, svojmu milovanému dieťaťu, chce dopriať toho najlepšieho ženícha či nevestu. Možno kým ju/jeho spoznáš, zažiješ pár odmietnutí či sám budeš musieť niekoho odmietnuť. Možno to vyzerá ako rana, v skutočnosti je to však dar. Si príliš vzácny na to, aby si bol s niekým, kto ťa nechce. Alebo s niekým, kto by s tebou bol pre nesprávne dôvody. 

Inými slovami – ak s niekým máš byť, budeš s ním. Boh, ktorý dokázal kriesiť mŕtvych, meniť vodu na víno, uzdravovať chorých či vyháňať zlých duchov, celkom určite dokáže zariadiť veci tak, aby ťa v správny čas nasmeroval k správnemu človeku. Boh ťa miluje tak veľmi, že tebe, svojmu milovanému dieťaťu, chce dopriať toho najlepšieho ženícha či nevestu. Možno kým ju/jeho spoznáš, zažiješ pár odmietnutí či sám budeš musieť niekoho odmietnuť. Možno to vyzerá ako rana, v skutočnosti je to však dar. Si príliš vzácny na to, aby si bol s niekým, kto ťa nechce. Alebo s niekým, kto by s tebou bol pre nesprávne dôvody. 

Ak ťa teda nabudúce niekto odmietne, skús poďakovať Bohu za to, že ti takýmto spôsobom naznačil, že ten niekto nebol pre teba ten pravý. Nestrácaj nádej ani chuť hľadať Ju/čakať Ho ďalej. Ty možno nevieš, kto to je, ale Boh áno. A určite sa postará o to, aby ste sa raz našli. 

Mnohé veci pochopíme neskôr 
Sľúbila som ešte jeden príbeh. Je o dievčati, ktoré sa cítilo osamelé. Zdalo sa jej, že Boh akosi mešká so svojím zasľúbením. Všetky dievčatá okolo už mali frajerov, zo sociálnych sietí sa na ňu valili fotky zaľúbených párikov, biologické hodiny tikali a čas utekal... 
Napokon sa rozhodla, že už nebude čakať. Našla si priateľa. Tušila síce, že nie je ten pravý, ale nepravý sa jej zdal lepší ako žiadny. Niekoľkokrát jej veľmi ublížil. Niekoľkokrát od neho odišla, ale hneď sa k nemu vrátila. Bála sa, že nikto lepší už nepríde. Že ten „pravý“ neexistuje. 
Často vyčítala Bohu, že ich vzťah vôbec nepožehnáva. Zdalo sa jej, že robí všetko pre to, aby sa rozišli. Just sa však svojho priateľa držala ako kliešť. Dokonca sa s ním rozhodla vyspať, len aby si ho udržala. Ani v tomto smere nemali šťastie – vždy, keď sa „to“ už takmer stalo, akosi to nevyšlo. Napokon sa spolu predsa len fyzicky zblížili, nemala však z toho dobrý pocit. Všetky okolnosti akoby hrali proti nim. 
Napokon sa aj tak rozišli. Definitívne. Veľmi plakala a vyčítala Bohu, že jej na nej vôbec nezáleží. Že jej vôbec nepomáhal udržať si jediného človeka, ktorý ju mal aspoň trochu rád. 
O niekoľko rokov neskôr dievča – už žena – spoznala iného muža. Bol k nej milý, úctivý, vážil si ju... Stále však bola príliš zranená z predošlého vzťahu, aby si to vedela skutočne vychutnať. Napokon sa vzali, hoci trvalo dlho, kým sa vyliečila zo svojich predošlých rán. A keď sa s manželom rozprávali dôvernejšie, aj o jeho minulosti, videla zrazu i svoju minulosť v novom svetle. 
Tento muž sa často modlil za svoju budúcu partnerku. Modlil sa, aby zostala čistá, aby bola šťastná, aby ju nikto neranil, kým ju spozná a bude ju môcť milovať a chrániť sám... Žena pochopila, že všetko, čo v minulosti považovala za „krivdu“ a „nespravodlivosť“, boli v skutočnosti veľmi jasné odkazy od budúceho manžela, ktoré jej posielal cez toho hore. Napríklad to, že dlho bola sama. Boh ju tak pripravoval na chvíľu, keď sa s stretne s tým pravým; vedel, že je veľmi citlivá, a že vzťah s hocikým „nepravým“ by ju veľmi ranil. S bývalým priateľom im to neklapalo jednoducho pre to, lebo pre seba neboli stvorení; a Boh im to chcel takou cestou naznačiť. Nechcel im ublížiť – chcel im len naznačiť, že nemajú byť spolu. To, že im zakaždým niekto pokazil príležitosť byť spolu fyzicky, bol spôsob, akým sa Boh snažil chrániť čistotu tejto ženy pre jej budúceho manžela. Aj Boh však musel rešpektovať dar, ktorý žene dal – slobodnú vôľu. Rôznymi spôsobmi sa jej snažil naznačiť, že muž, ktorého si vybrala za priateľa, nie je pre ňu ten pravý – že pre ňu stvoril vhodnejšieho muža, že stačí si naňho počkať. Napokon sa žena toho pravého dočkala. Vedela však, že keby sa svojho času rozhodla nebyť tak tvrdohlavo s niekým iným len pre to, aby s niekým bola, priniesla by si do nového vzťahu omnoho menej rán a ušetrila by sebe aj manželovi, ktorý ju úprimne ľúbil, veľa počiatočnej nedôvery a skepsy. 
Ktovie, o čo krajší a šťastnejší by bol ich príbeh, ak by sa vtedy nezľakla svojej samoty... 
Možno dnes nechápeš, prečo ťa niekto odmietol. Možno to dnes veľmi bolí. Ale už o pár mesiacov či rokov možno bude mať aj tento príbeh zmysel. Stačí ho dnes zveriť Bohu. Tomu Bohu, ktorý ťa miluje. On vie, čo je pre teba najlepšie. Kto je pre teba najlepší. Neodmietni príležitosť nechať ho, nech ťa povedie. Hoci cestami, ktoré nepoznáš. Ktorých sa bojíš. On bude s tebou. 
Len mu to dovoľ. 
A tá cesta bude skvelá. 

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!