Kedy diamant uverí, že nie je vzácny?

Späť na články

Hľadím von oknom z autobusu. Je krásny slnečný deň. V mojom vnútri je však zamračeno. Už pár dní. Modlím sa a premýšľam nad veľa vecami. Hlavne nad jednou. Opäť sa mi to stalo... Pýtaš sa: „Čo?“ Znova som uverila klamstvám o mne samej, o mojej budúcnosti, o mojej identite.

Kedy diamant uverí, že nie je vzácny?
Foto: © pexels.com

Mám skoro 30 rokov. Žijem si svoj krásny život s Bohom, rodinou a mojimi priateľmi. Nie som s nikým vo vzťahu. Práve tento fakt prináša so sebou určitý druh situácií. Situácií, kedy sa ma ľudia pýtajú mnoho otázok, na ktoré občas naozaj neviem odpovedať. Veľmi často počúvam hlavne túto: „Tak čo. Už niekoho máš?“ Keď s pokojom odpoviem: „Nie“, nasledujú ďalšie: „A prečo? To si nevieš niekoho nájsť? Čo na to nemáš? Tikajú ti biologické hodiny! Mala by si sa už spamätať a uloviť si niekoho. Asi je s Tebou niečo zlé! Určite máš priveľké požiadavky. Pôsobíš ako karieristka, tak nedostupne“. S hlbokou úprimnosťou musím povedať, že normálne tieto situácie zvládam s Bohom po mojom boku. Sú však aj chvíle, kedy to naozaj nedávam. Je mi z tých viet zle. Chce sa mi plakať. A toto bol jeden z tých ťažkých dní. 

Sediac v autobuse som si uvedomila, že som sa nechala oklamať týmito vetami. Uverila som hneď niekoľkým klamstvám: „Som príliš náročná. Som ako sivá myška, ktorú nikto nevidí. Som nedôležitá. Nikdy sa nevydám. Som vlastne len obyčajná. Nič neznamenám. Musí byť so mnou niečo zlé. Nie som asi dosť dobrá. Niekde vo mne je chyba...“ Mohla by som pokračovať ďalej. Tieto klamstvá ma zasahovali ako šípy. Priamo do srdca. 

Po určitej chvíli, hľadiac von oknom, som začula tichý hlas. Vravel: „Lenka, kedy diamant uverí, že nie je vzácny?“ Ostala som ako obarená. Vedela som, že túto vetu mi položil Boh. Ďalších niekoľko minút som sa Ho pýtala, čo to má znamenať. Ako dobrý Boh mi to osvetlil. V mojej duši sa rozžiarilo svetlo. Jeho veta priniesla prielom.

Sme diamantmi, drahé priateľky. Ty aj ja. Asi si už nejaký ten diamant videla. Je veľmi vzácny, krásny a honosný. Má veľkú cenu. O diamanty sa bojuje. Keď ho niekto má, tak je veľmi šťastný. Váži si ho. Stará sa oň, pretože si uvedomuje jeho veľkú hodnotu. Vidí jeho jedinečnosť. Zároveň ostáva diamant diamantom za každých okolností. Jeho podstata sa okolnosťami nemení. Tak prečo my, diamanty, občas uveríme, že nie sme vzácne? 

Táto veta je adresovaná mne aj Tebe. Sme diamantmi, drahé priateľky. Ty aj ja. Asi si už nejaký ten diamant videla. Je veľmi vzácny, krásny a honosný. Má veľkú cenu. O diamanty sa bojuje. Keď ho niekto má, tak je veľmi šťastný. Váži si ho. Stará sa oň, pretože si uvedomuje jeho veľkú hodnotu. Vidí jeho jedinečnosť. Zároveň ostáva diamant diamantom za každých okolností. Jeho podstata sa okolnosťami nemení. Tak prečo my, diamanty, občas uveríme, že nie sme vzácne? 

Toto bola moja lekcia. Slovo od Boha, ktoré som potrebovala počuť. Priniesla mi slobodu a pokoj. Túto vetu som si napísala na papier, ktorý mám veľmi často na očiach. Aby som nezabudla. Od tej chvíle, ako mi Boh vysvetlil túto vetu, si dennodenne pripomínam pravdu o mne. Pravdu o tom, ako ma vidí Boh. Je jedno aké sú okolnosti, v ktorých sa nachádzam. Moja identita ostáva tá istá. Som diamant. 

Preto Tebe aj mne žehnám, aby sme nezabúdali na to, že sme vzácnymi diamantmi. Krásnymi, honosnými a jedinečnými. Majúcimi veľkú hodnotu. Bez ohľadu na okolnosti, v ktorých žijeme. Bez ohľadu na vety, ktoré počúvame.

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!