Krivé zrkadlá lásky

Späť na články

Laura hľadela do tváre svojej uplakanej priateľky. „Nerozumiem tomu. Veď nám bolo spolu tak dobre. Čakala som, že mi zavolá. Prečo sa mi neozýva?“, pýtala sa Laury, ktorá presne nevedela, ako utešiť ubolené srdce. Bola to už niekoľká priateľka, ktorá sa jej zverovala s podobnou vecou. Zoznámili sa s mužom. Boli párkrát spolu vonku. Potom to prišlo. Konfrontácia s krivými zrkadlami.

Krivé zrkadlá lásky
Foto: © pixabay.com

V tomto článku chcem písať o tom, ako my ženy (a podľa mňa aj muži), vieme poriadne zdeformovať skutočnú podstatu lásky. Meníme ju na krivé zrkadlá. Schválne som použila tento obraz krivých zrkadiel. Prečo? Lebo krivé zrkadlá neodrážajú skutočnosť. Možno to nebude ľahké čítanie. Možno to bude „tvrdá reč“. Božie slovo však hovorí: „Pravda vás vyslobodí“ (Jn 8,32). My, ženy sa niekedy potrebujeme pozrieť na svoje konanie a zmýšľanie. Hľadať v nás tieto krivé zrkadlá a meniť ich na tie, ktoré odrážajú skutočnosť. Poďme sa teda pozrieť na pár našich krivých zrkadiel lásky.  

Prvým krivým zrkadlom žien je to, že si daného muža zidealizujeme. Niečím nás očarí. Ešte ho ani poriadne nepoznáme a už očakávame a máme predstavy o tom, aký by mal byť. Čo by mal pre nás urobiť. Ako by sa mal správať. Ako by nám mal dať najavo, že má o nás záujem. Chceli by sme, aby sa správal, ako si to my vysnívame. Daný muž sa ešte ani poriadne nevyjadril = nepovedal nám priamo, že má záujem spoznať nás, nedal nás žiaden „signál“ a my už staviame vo svojej mysli vzdušné zámky predstáv, druhé krivé zrkadlo. Keď sa muž takto nespráva sme sklamané. Nechápeme to. Búrime sa a cítime sa urazené. V tomto bode sa zastavíme. Chcela by som Ti drahá priateľka povedať, že ak Ťa nejaký muž odprevadí na vlak, zavolá Ťa na kávu, zabije klinec do steny, aby si si mohla zavesiť obraz, počúva Ťa, trávi s Tebou čas, robí Ti doprovod na svadbe, nemusí nutne znamenať, že má o Teba záujem. 

Chcela by som Ti drahá priateľka povedať, že ak Ťa nejaký muž odprevadí na vlak, zavolá Ťa na kávu, zabije klinec do steny, aby si si mohla zavesiť obraz, počúva Ťa, trávi s Tebou čas, robí Ti doprovod na svadbe, nemusí nutne znamenať, že má o Teba záujem. 

Je veľa dobrých mužov, ktorí Ti chcú poslúžiť. Verím, že Boh posiela mužov v určitých situáciách, aby Ti pomohli. Sú poslaní ako dar. Nie so všetkými však vstúpiš do vzťahu. Ver mi, ako skoro 30-ročná slobodná žena o tom viem svoje. V mojom živote je a bolo niekoľko mužov, ktorých mi Boh poslal ako dar. Boli a sú mojimi dobrými kamarátmi. Cez jedného Boh uzdravil môj vzťah k mužom. Cez druhého mi prakticky pomohol na svadbe ako doprovod. Cez ďalšieho mi Boh dodal odvahu cestovať do zahraničia. Cez ďalšieho ma Boh objal, keď som to potrebovala. V prípade objatia si pamätám, že daný muž o tejto situácií povedal: „Bolo pre mňa ľahké objať Lenku, pretože som vedel, že za tým nevidí nič viac. Ani nič od toho nečaká.“ To je len niekoľko príkladov. Nevidela som však za nimi hneď to, že by mal daný muž o mňa záujem. Nechala som si Bohom poslúžiť a neriešila som to. 

Naše krivé zrkadlá spôsobia to, že druhého uväzníme v našej predstave. Urobíme ho neslobodným. Zatvárame ho do klietky našich predstáv a očakávaní. Toto nie je láska. Toto je veľké sebectvo. Nehovoriac o tom, že tieto očakávania druhá osoba cíti a kvôli nim utečie preč (Žeby dôvod prečo sa nám už muž neozval?). Láska neznamená vlastniť druhého človeka. Zmeniť ho na svoj obraz. Toto je klamstvo. Láska sa prejavuje v tom, že dávam druhému slobodu. To znamená, že sa mi daný muž nemusí ozvať, nemusí sa správať ako ja chcem. Vie to byť niekedy bolestivé, ale naše krivé zrkadlá lásky sa tak rozbíjajú. Na druhej strane je tu aj moja povinnosť. Sväté Písmo hovorí o tom, že si mám v „ostražitosti strážiť svoje srdce“ (Prís 4,23). Ako to prakticky vyzerá v tomto prípade? Kým sa muž nevyjadrí, snažím sa držať všetky myšlienky a city pod kontrolou. Nedávam im voľný priebeh. Nejaká myšlienka môže v mojej mysli vzklíčiť. Nedovolím jej však rásť. Áno, dá sa to. Nie si obeť svojich emócií (o tom bude ďalší článok).  

Láska neznamená vlastniť druhého človeka. Zmeniť ho na svoj obraz. Toto je klamstvo. Láska sa prejavuje v tom, že dávam druhému slobodu. To znamená, že sa mi daný muž nemusí ozvať, nemusí sa správať ako ja chcem.

Veľmi často som ja a aj ženy v mojom okolí konfrontované s našimi krivými zrkadlami. Po niekoľkej situácií som prišla na otázku, ktorá dokonale odhalí, či sú v Tvojom živote tieto zrkadlá prítomné. Predstav si, že sa Ti nejaký muž páči. Zdôrazňujem, že sa ešte nevyjadril, ani Ti nedal žiaden signál. Ste veľmi dobrí kamaráti. Ty si staviaš vzdušné zámky a predstavuješ si, aké by to bolo byť s ním vo vzťahu. V tom Ti položím otázku: „Vieš si predstaviť, že by tento muž bol vo vzťahu nie s Tebou, ale s nikým iným?“ Táto otázka ide na podstatu. Buď k sebe úprimná. V pravde si sama pre seba odpovedz. Ak si to nevieš predstaviť, je načase pustiť sa do boja s krivými zrkadlami. Prečo? Jednoducho preto, lebo daný muž nemá akúkoľvek povinnosť skončiť s Tebou (nedal Ti žiaden signál a ani sa nevyjadril), len preto lebo Ty to tak chceš. Skôr je pravdepodobné, že zápasíš s jedným zo svojich krivých zrkadiel. Verím, že „tým, čo milujú Boha všetko slúži na dobré“ Rim 8,28. Verím, že odhaľovaním a ničením svojich krivých zrkadiel budeme rásť do takej lásky, akú má Boh k nám. Verím, že je to niečo, o čom nebeský Otec sníva.     

Dovoľ mi teda na záver požehnať nám spoločne pár vecí.
Žehnám Tebe aj mne odvahu odhaľovať a čeliť krivým zrkadlám. Žehnám nám mužov do Tvojho života, cez ktorých sa Boh o nás postará. Nech naše sebectvo, očakávania premení Kráľ slávy na takú lásku, akú má On k nám. 

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!