Láska, dávam ti všetko

Späť na články

Pán má zvláštne cesty. Možno ani ty nerozumieš tomu, čo sa v tvojom živote práve deje. Možno sa bojíš. Možno máš pocit, že to sám/a nezvládneš, že je toho príliš veľa. Veci v tvojom živote sa kopia, tvoje plány sa rúcajú. Cítiš sa príliš malý/á na to, aby si to všetko uniesol/la.
A vieš čo? Máš pravdu. Sám/a to všetko pravdepodobne nedokážeš. Nemôžeš zvládať každý kúsok svojho života dokonale. Si len človek. Si slabý/á, robíš chyby, mýliš sa, padáš.
Ale nie si v tom sám/a. Nikdy. Je tu Niekto, kto ti chce pomôcť. Čaká, kým Mu dovolíš konať. Čaká, kým Mu dovolíš meniť veci Jeho nadprirodzeným spôsobom. Čaká, kým Mu dáš naozaj všetko.

Láska, dávam ti všetko
Foto: © pexels.com

Možno žiješ práve tak, ako som žila ja. Prosila som Pána aby konal, menil a viedol ma vo chvíľkach bolesti i radosti, aby bol prítomný vo veciach, ktoré prežívam. Zároveň som sa však pevne držala plánov, ktoré som si sama vytvorila a nechcela som sa ich pustiť. Mala som dobré zámery a plány, ale stavala som ich na sebe, nie na Ňom. Aj keď som si to neuvedomovala, sústredila som sa viac na svoje vlastné ja a dočasné ciele ako na ten skutočný a jediný Cieľ. Neuvedomovala som si, že On je odpoveďou na všetko čo hľadám. 

Od určitého bodu sa v mojom živote začalo rúcať všetko, čo som si vybudovala. Znova a znova. Kričala som na Boha, búrila sa a nechápala prečo. Skoro vždy som Ho pozývala do svojich rozhodnutí a napriek tomu sa môj svet znova rozpadal. Kde som spravila chybu? Bola som ja tou chybou? V slzách som volala na Boha a prosila o odpoveď. 

A On odpovedal nezvyčajným svojským spôsobom. Pochopila, že som taká aká som, pretože taká mám byť. To, že nespĺňam podmienky dokonalej predstavy, ktorú som si sama pre seba vytvorila, neznamená, že som zlá. Veď aké mám ja právo hovoriť dokonalému Bohu, že spravil chybu? Musela som pokoriť svoju pýchu a prijať to, kým naozaj som. So všetkými svojimi chybami a nedokonalosťami. Kľaknúť na kolená a konečne upriamiť svoj zrak na Neho a nie na seba. Na milujúceho Otca, ktorý ma stvoril na svoj obraz a vložil do mňa kúsok Seba.

Avšak aj potom, čo som prijala svoje skutočné ja, stále niečo chýbalo. Pochopila som, že mojou úlohou nie je byť dokonalou ženou/ dcérou/ študentkou (a mnohými ďalšími funkciami, ktoré si len vieš predstaviť), ale že mojou úlohou je byť jednoducho mnou. Nedokonalou, ale nádhernou a jedinečnou dcérou Kráľa. Božím milovaným dieťaťom.
No kúsok mozaiky, ktorý by dopĺňal to, čomu som nechápala, akosi stále chýbal. Ak nebola chyba vo mne, kde teda bola? Do svojich rozhodnutí som šla s istotou, že je to Božou vôľou. Prečo sa všetko rúcalo?  
 
A odpoveď som znova našla na kolenách. Keď som Bohu povedala: „Láska, dávam ti všetko.“ Keď som prestala stavať na svojich silách, ale všetkým čím som, som sa začala spoliehať na Neho. Nechala sa naozaj viesť. 

A odpoveď som znova našla na kolenách. Keď som Bohu povedala: „Láska, dávam ti všetko.“ Keď som prestala stavať na svojich silách, ale všetkým čím som, som sa začala spoliehať na Neho. Nechala sa naozaj viesť. 

Pred troma rokmi, pred skončením strednej školy, som Mu odovzdala svoj dokonale vymyslený životný plán a rozhodla sa s Ním kráčať po vodách, ak to bolo Jeho vôľou. Ale v skutočnosti som po nich chcela kráčať sama. Ako keby som Bohu hovorila: „Pane, milujem Ťa a verím Ti, prosím veď ma.. ale už mám vymyslené ako to má vyzerať, tak môžeš prosím konať takto?“ Keď mi zrušil jeden plán, vybudovala som si ďalší. Volala som Boha do svojho života, ale zároveň som Ho blokovala a nedovoľovala  Mu konať naplno. Ak chceš naozaj úprimne kráčať za Bohom, musíš Mu dať všetko, nie iba 75%, to nestačí. A ak dáš život do Jeho rúk, nediv sa, že ho naozaj začne meniť. Častokrát úplne inak ako si to predstavuješ. 

Nerozumiem Božím cestám, ale už sa ani nesnažím. Všetko má svoj čas, aj pochopenie toho, prečo Boh konal tak ako konal. Pochopila som, že som slabá a maličká. Boh ma dlho lámal vo svojej láske a ukazoval mi, že On je Tým, ktorý pozná cestu, že Mu mám dôverovať. Praskol bublinu mojej túžby po dokonalosti, naštrbil moju pýchu a mení moje srdce. Po kúsočkoch mi ukazuje kam mám kráčať.

Minule som bola na poklone v jednom kostolíku a vonku som počula ako nejaký slepec hľadá cestu. Dostala som chuť vstať a doviesť ho tam, kam potreboval, aby nemusel blúdiť. A potom som si uvedomila, že presne takýmto slepcom som ja sama. Nevidím, ale na vlastnú päsť (a bez paličky) by som najradšej kráčala tam, kam chcem ísť ja. Ale bez Jeho pomoci sa do cieľa nedostanem. Keď sa nechám viesť, neznamená to, že to obmedzí moju slobodu, ale že ma usmerní tak, aby som sa vyhla jamám a zakopnutiam. 

Nechcem tým povedať, že sa máme vzdať svojich snov, nič nerobiť a čakať, kým nám niečo spadne z neba. Ani náhodou, to od nás Boh nechce. Verím, že nám do srdca vložil vízie a túžby, pre ktoré sme boli stvorení. Ak si však budeme tvrdohlavo pretláčať len to svoje, vytláčame Boha na druhú koľaj, chceme riadiť my sami. Niekedy, keď sa nedeje tvoja vôľa, deje sa tá Božia. Aj keď je ľudským rozumom občas nepochopiteľná.

Niekedy, keď sa nedeje tvoja vôľa, deje sa tá Božia. Aj keď je ľudským rozumom občas nepochopiteľná.

Som úplne obyčajným dievčaťom, ktoré hľadá a učí sa. Pán plní moje sny, preukazuje mi Svoju nekonečnú lásku a učí ma spať v búrke.  Možno som ešte celkom presne neobjavila miesto, ktoré pre mňa Ocko na tomto svete pripravil, ale cítim, že kráčam tým správnym smerom. Kráčam s Ním a za Ním. A to je to najpodstatnejšie.
Keď mi je ťažko, pozerám sa na kríž. Na Lásku. Tak obrovskú, že sa nechala zabiť, aby som ja, nehodný malý človiečik, mohla žiť. Veď ako by ma mohla takáto Láska opustiť alebo chcieť pre mňa niečo zlé? 

Vždy keď som počula Mt 6,33 (Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše) som sa zamýšľala nad tým, ako to mám aplikovať do svojho života. Zistila som, že sama to neaplikujem absolútne nijak. Na život s Bohom neexistuje aplikácia, ktorá ťa bude do bodky navigovať od začiatku až po koniec cesty tak, aby si všetkému rozumel/a a ani raz nespadol/la. Sme len ľudia. Jedine Boh dokáže meniť naše srdcia svojím jedinečným spôsobom, formovať ich a upriamovať náš zrak na Neho. Na to Jediné, na čom záleží.

Úprimne, hoci som tieto slová napísala už pred pár mesiacmi, práve teraz sú presne takisto aktuálne ako boli vtedy. Spať v búrke a dôverovať je síce ešte ťažšie ako predtým, ale viem, že Pán svojich verných chráni. Bez Neho by môj život nemal zmysel.

Preto chcem povzbudiť seba aj teba. Ak ťa Pán skúša alebo ti poslal do života niečo ťažké, nie je to preto, že na teba zabudol alebo ťa prestal milovať.. Veď: „ Lebo zlato a striebro čistia ohňom a bohumilých ľudí v peci utrpenia.“ (Sir 2,5) Každá skúška a bolesť má svoj zmysel. 
Neboj sa Mu dať všetko. On vidí ďalej ako ty a vie, čo je pre teba dobré. Miluje ťa nádherne a nekonečne. Je starostlivým Ockom, ktorý pozná svoje deti a záleží mu na nich. Dôveruj Mu naplno a uvidíš, že On začne konať. 

Milovaný syn, milovaná dcéra Kráľa. Vyprosujem ti na tvojej ceste veľa sily a odvahy. Nikdy nezabudni kým si, kam kráčaš a že Ježiš kráča a bojuje spolu s tebou.  Boh ťa pozýva žiť dobrodružný život. Tak sa neboj a vykroč spolu s Ním.

Autor: Mária Motyková

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!