Nemôžeš ju milovať, pretože jej nemôžeš dať to, čo nemáš

Slová, ktoré odzneli vo filme V jednom ohni. Nikdy som im nerozumela, až pokým som neprišla na to, že moje vzťahy sú nie naplnené láskou, ale mojím egom. Niekedy človek zistí, čo je láska, až keď je celkom konfrontovaný s tým, čo láska nie je.

Nemôžeš ju milovať, pretože jej nemôžeš dať to, čo nemáš
Foto: © unsplash.com

Uvedomila som si, že som nemohla milovať druhých. Ani svojich priateľov, ani svoju rodinu, dokonca by som nemohla milovať ani svojho partnera, pretože som nevedela, čo je láska. Vedela som, o čom je tá „pseudo-láska“ – to, čo pravidelne vídam v televízii, seriáloch a o čom čítam v knihách. Ale o pravej láske som nevedela nič. 

„Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy...A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám“ (1 Jn 4, 10-16).

Musí to byť veľká láska, keď Niekto, komu je stále ubližované, kto je neustále zrádzaný nevernosťou, ľahostajnosťou a neúctou, pošle svojho Syna, aby nás zmieril a ukázal, ako veľmi nás miluje. Myslím, že Boh nečakal, kým urobíme prvý krok. Nevravel si: „Veď keď si uvedomia, čo robia, tak sa s nimi začnem baviť!“ ako to často robíme my v našich vzťahoch. On prišiel a dal nám to, čo najviac miloval. Záležalo mu na nás. Nechcel prísť o vzťah s nami. Nechcel nad nami mávnuť rukou a povedať si: „Tak títo sú už beznádejní prípad, ľutujem, že som ich kedy stvoril.“ On CHCEL. A nie len, že chcel. On stále CHCE. Zasa a znova. Každý deň nám chce ukázať, ako nás miluje. 

Zistila som, že potrebujem jeho odpustenie. A nie len to, potrebujem sa od neho naučiť, ako milovať. Položme si otázku: Obetovali by sme kvôli niekomu (rodinnému členovi, partnerovi, partnerke, známemu...) to najcennejšie, čo máme? Aj s možnosťou, že to neprijme, alebo odignoruje a my mu budeme stále ľahostajní? A predsa mnohí z nás majú stále voči Bohu tento postoj...

Keď som premýšľala nad tým, kde v Písme nájdem ako mám milovať svojich blížnych, prvý mi napadol Hymnus na lásku. Prečítala som si ho a skúsila si preložiť jeho slová do „dnešnej reči“:

Láska je trpezlivá – viem znášať partnerove chyby a dať mu čas, aby sa s nimi naučil pracovať; viem počkať so sexom do svadby; viem počkať na partnerku, keď sa chce pripraviť a byť pre mňa pekná, aj keď to znamená, že príde o pol hodinu neskôr; počkám na svojho partnera, kým si pozrie všetky informácie o aute vystavenom v obchodnom dome, lebo viem, že ho autá zaujímajú...

Láska je dobrotivá – postarám sa o svojho partnera, keď mu je zle; keď je nervózny, lebo nestíha s termínom odovzdania projektu v práci, chcem byť preňho zdrojom pokoja a radosti; viem sa uskromniť v jeho prospech; viem mu dopriať to, čo má rád...

Nezávidí – môj partner nie je môj rival, ale môj spojenec – nejde o tu o to, kto z nás zarobí viac, kto lepšie šoféruje, kto má viac priateľov... sme jeden tím a jeho úspech je aj mojím úspechom.

Nevypína sa – „ako je možné, že to stále nevieš, veď už som ti to vysvetľoval najmenej tisíckrát, nechápem, ako je možné, že takej banalite nerozumieš, veď to zvládne aj 5-ročné dieťa“ presne tak láska nejedná... Každý máme danosti na niečo iné a za to, že ja som v niečom lepší/lepšia, neznamená, že mám právo zhadzovať svojho partnera, že mu to až tak nejde. Aj my predsa máme v niečom medzery a na stene nám nevisí „patent na všetko“.

Nevystatuje sa – môj úspech, je aj úspech môjho partnera. Boh ma požehnal talentom, nie na to, aby som sa s ním povyšoval/a nad druhých, ale aby som ním slúžil/a a tým robil/a tento svet lepším, krajším miestom.

Nie je nehanebná – Nehanebný človek je ten, ktorý prekračuje hranice, bez hanby a neskôr uňho nastupuje ľahostajnosť, arogancia až  ignorácia. Takýto človek prekračuje morálne hranice bez nejakého sebaovládania alebo pocitu viny. Ide mu len o seba a naplnenie svojich túžob. Vtedy sa z partnera stáva len vec, len prostriedok na splnenie toho, čo chcem JA. A takáto vypočítavá a egoistická „láska“ rozhodne nie je pravou láskou. 

Nie je sebecká – Viac ako to, čo chcem ja, je pre mňa dôležité, čo chce môj partner. Pôjdem na ten futbalový zápas, aj keď ma ten šport vôbec nebaví; pôjdem s priateľkou do obchodu vybrať šaty, aj keď ma móda nezaujíma; namontujem tú poličku, o ktorú a žiadala už pred mesiacom... Keď si dám na trón svoje ja, sotva z neho dovidím na potreby a túžby môjho partnera. 

Nerozčuľuje sa – všetci máme svoje chyby a chceme byť prijímaní takí, akí sme. Preto, keď môj partner znova niečo urobí zle, zareagujem mierne. Aj keď som to už hovoril/a stokrát a stoprvýkrát to urobil zle!!!

Nemyslí na zlé – každý človek nás zraní a s každým máme nejakú bolestnú spomienku. Ale to nám nedáva právo vyhodiť mu to na oči pri prvej príležitosti, ktorá sa naskytne. Ak už raz odpustím, je to odpustené a nebudem už svojho partnera znova a znova zraňovať tým, že mu budem pripomínať chybu, ktorú kedysi urobil. 

Neteší sa z neprávosti – ako sa hovorí, každý si žne, čo si zasial, ale aj tak to neznamená, že sa teraz mám tešiť z niečieho neúspechu. A ak niekomu ublížim, nikdy ma to nenaplní pravou radosťou, pretože zlo nikdy nemôže priniesť dobro. 

...ale raduje sa z pravdy – je krásne byť vo vzťahu, kde bez strachu môžem partnerovi povedať, čo si myslím, kam idem, s kým idem, čo som robil/a, čo mám v pláne bez toho, aby som mal/a strach z toho, čo mi povie, prípadne cítil/a potrebu niečo zatajovať. 

Všetko znáša – viem prijať nedokonalosti svojho partnera, aj keď s nimi stále prichádzam do konfrontácie a je to niekedy ťažké. Nakoniec... ani s nami ten život nie je taký ľahký...

Všetko verí – Myslím, že jedným z hlavných pilierov (akýchkoľvek) vzťahov je dôvera. A preto napríklad verím svojmu partnerovi, keď odchádza niekam preč; verím svojej partnerke, že v obchodoch neminie všetky peniaze a my ešte budeme mať na jedlo; verím svojím deťom, keď ich púšťam von s kamarátmi...

Všetko dúfa – žijem vo svojich vzťahoch s tým, že Boh pretvorí aj tú najhoršiu situáciu na niečo dobré. Verím v to, že aj keď sme sa dnes pohádali, aj keď si teraz prechádzame krízou, tak zajtra príde nový deň a my sa budeme môcť pokúsiť byť lepšími, než sme boli dnes a všetko sa vyrieši. 

Všetko vydrží – budem ti verný/á, nikdy ťa neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a budem ťa milovať a ctiť po všetky dni svojho života.

Možno som prílišný idealista, no myslím, že ak sa budeme snažiť našich partnerov, rodičov, deti a všetkých našich blízkych milovať úprimnou láskou bez pretvárky, tak dokážeme zmeniť svet okolo nás. Keď začneme od seba a budeme lásku šíriť ďalej, uvidíme, ako rýchlo sa stane nákazlivou. :)

 

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!