Okupácia hodnôt

Späť na články

21.augusta sme si pripomenuli päťdesiate výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Osobne tento akt násilia vnímam ako bolestivú a stále hnisajúcu ranu našich dejín. Na dlhý čas sme boli okradnutí o slobodu i o sny. A hoci som okupáciu v roku 1968 nezažila, žiaľ, zažívam ju dnes. Zažívame ju všetci, iba s tým rozdielom, že si ju nevšímame a dokonca, čo je horšie, prijímame ju s otvorenou náručou.

Okupácia hodnôt
Foto: © pixabay.com

Dnes to však nie sú tanky a bezcitné vojská, ktoré nám kradnú slobodu, ale nezriadený liberalizmus, ktorý nám kradne hodnoty. Cielene a bezcitne. Samozrejme, celé ľudstvo sa poučilo z dejín, ktoré boli sprevádzané násilím a utláčaním. Najmä západné krajiny, ktoré už dávno fungujú na trendoch povolených potratov, sobášov párov rovnakého pohlavia a adopcie detí, pre takéto páry atď. dobre vedia, že ak chcú svoje “hodnoty“ presadiť ďalej, musia hrať úplne iné pesničky, aké sa hrali v minulosti, keď sa nám niekto snažil vnútiť svoje postoje a svoje zákony. Nemieria na nás zbraňami. Usmievajú sa, sú láskaví, vľúdni a všemožne podporujú tak rozvoj krajiny, ako i rozvoj  jednotlivcov.

Trójsky kôň. Hovorí o ňom Marián Kuffa a absolútne s ním súhlasím. To, čo sa k nám dostalo, je Trójsky kôň. Nechce však bojovať o žiadnu Helenu a ani získať hmotné bohatstvo, ale  naše hodnoty. Vyhubiť čo i len náznak vzbury proti trendu dnešného liberalizmu.

Si pro-life? Si proti zväzkom párov rovnakého pohlavia a proti tomu, aby si mohli adoptovať deti? Nepodporuješ dúhové pochody? Nesúhlasíš s eutanáziou? Ak si na tieto otázky odpovedal áno, tak si automaticky nepriateľom a nežiaducim elementom.

Zavrieť ťa nemôžu, zabiť takisto nie, ani vyhodiť z práce či zo školy. Môžu však iné. Vysmejú ťa ako psa s ružovou srsťou. Vysmejú a pošliapu všetko, čomu veríš.

Si pro-life? Si proti zväzkom párov rovnakého pohlavia a proti tomu, aby si mohli adoptovať deti? Nepodporuješ dúhové pochody? Nesúhlasíš s eutanáziou? Ak si na tieto otázky odpovedal áno, tak si automaticky nepriateľom a nežiaducim elementom. Zavrieť ťa nemôžu, zabiť takisto nie, ani vyhodiť z práce či zo školy. Môžu však iné. Vysmejú ťa ako psa s ružovou srsťou. Vysmejú a pošliapu všetko, čomu veríš.

To sa mi nesnívalo, to je niečo, čo môžeme všetci vidieť. Sledujme televíziu, čítajme noviny, počúvajme rádiá. Navštevujme webové stránky rôznych štátnych inštitúcii a pekne uvidíme, že hoci nemáme vyššie spomínané veci v zákone, tak ich vlastne máme. Už len napríklad stránka úradu práce vám v políčku s názvom rodinný stav pri žiadaní si rodičovského príspevku ukáže možnosť registrované partnerstvo – hoci ho  schválené nemáme. Pekne pomaly nám votreli to, čo nechceme, ale vlastne to chceme. Ak si páry rovnakého  pohlavia chcú adoptovať deti, tak NO PROBLEM – stačí na chvíľku odcestovať do zahraničia, a potom sa vrátiť domov a požiadať o pobyt. Po novom tomu nesmú naše zákony brániť.

Ak podporuješ život od počatia, si fanatik. Inými slovami, si hrozba, ktorá keď zabráni čo i len jednej vražde dieťaťa, zabráni i prísunu financií, pretože toto všetko je len o peniazoch. Nikomu nezáleží na psychickom ani fyzickom zdraví tehotnej ženy, ktorá sa rozhodne pre potrat, pretože pre potratárov je takáto žena zlatou baňou.

A teraz si zober ročne tisíce takýchto žien. To, že potom trpí depresiami a nevie kam z konopí, je už samozrejme jej problémom. A ak nebude môcť otehotnieť, tak máme predsa náhradu – umelé oplodnenie, čo je ešte lepšie ako to, že šla na potrat. Pretože umelé oplodnenie sa málokedy podarí na prvýkrát a skúmavky sú drahé. Čo pokus, to tisíce eur. Čím viac pokusov a čím viac potratov, tým lepšie.

A potom tu máme starých a chorých ľudí. V Belgicku sa človek môže rozhodnúť pre asistovanú samovraždu – inými slovami, dá súhlas k svojej vražde pod rúškom toho, že to sám chce, lebo staroba a choroba. Na báze slobodnej voľby, i u detí. Dieťa má rakovinu a povie, chcem zomrieť. Ty ako rodič nemôžeš nič, lebo za teba rozhodne nemocnica, pre ktorú je výhodnejšie tvoje dieťa zabiť, ako ho roky liečiť. Ako Alfie Evans, ktorého po odpojení z prístrojov nechali ležať na posteli bez pomoci, až pokiaľ v bolestiach naposledy nevydýchol. Povedia ti, že aspoň sa nebude trápiť a že ho ušetríš krutej dlhoročnej agónie. To, že si práve dal súhlas na vraždu, ti nebude môcť prekážať – pretože pozor, to sa nevolá vražda, ale e u t a n á z i a. Lekár ti po latinsky vysvetlí, o čo ide a niekto možno v rodnom jazyku doplní, že je to správne rozhodnutie, aby si netrpel ty alebo tvoj príbuzný.

Vlády nie sú hlúpe a vidia, koľko sa dá ušetriť bez starých, chorých, bez ďalších pôrodov a narodených detí. Musíme predsa rešpektovať, že vizionári z europarlamentu sa potrebujú na niečom voziť do práce, musia mať vlastnú strechu nad hlavou – a to niečo stojí. S trendom liberalizmu v dnešnej podobe nerastie len ekonomika, ktorá síce rastie len v umelých štatistikách, ale rastú najmä vrecká týchto zákonodarcov.

A potom tu máme veriacich a ich cirkev. Tí sú naozaj tvrdým orieškom. Veria akýmsi divným pseudohodnotám, a čo je horšie, ovplyvňujú nimi ľudí (najmä mládež), a to predsa nemôže nikto dovoliť. Naposledy bola atakovaná Anka Kolesárová, mučeníčka za čistotu, ktorá bude čoskoro blahorečená. Prúser ako hrom, pretože toto dievča, hoci je už mŕtve, stále ovplyvňuje mnohých. Že sex až po svadbe a čisté vzťahy? Ani náhodou! To by znamenalo pokles rozvrátených manželstiev, pokles počtu potratov zo vzťahov na jednu noc, pokles počtu rozvodov… V tom všetkom sú milióny eur, a samozrejme, bolo by ohrozené dobré meno Slovenska pred europarlamentom, ktoré namiesto toho, aby liberalizmus podporovalo, dovoľuje kresťanským fanatikom ešte ich vzory blahorečiť.

Tento typ článku možno patrí na iné weby ako je tento, poviete si. Nie, nepatrí. Patrí sem, pretože najmä veriaci to musia vedieť. Ak sa my nepostavíme a nevzoprieme sa tomuto  narastajúcemu trendu zabíjania hodnôt, tak nám zostanú len oči pre plač.

Nebojme sa byť odvážni a bojovať za pravdu.

Nebojme sa byť odvážni a bojovať za pravdu.

Po článku o Anke Kolesárovej mi prišla i jedna súkromná správa na FB, v ktorej okrem iného stálo i toto: ,,Aj ja som chcela napísať niečo také, ale to by som nemohla dať na facebook. Ja mám hlavne kamošov, čo neveria v tieto veci a mala by som problém riešiť každý ich koment a celkovo.“ Toto ma veľmi hnevá a bolí zároveň. Hnevá ma, keď kresťan s niečím nesúhlasí a nepovie to nahlas, zo strachu… alebo sa ospravedlní tým, že sa za daný úmysel láskavo pomodlí. Modlitba bez skutkov a odvahy postaviť sa za správnu vec je pre mňa prázdna a nezmyselná. Buď žijeme a hlásame to, v čo veríme, alebo sa zbabelo ukryjeme v kostole za Otčenáše vo vedomí, že to za nás povie farár.  Ľudia, ktorí žijú morálne správne hodnoty a veria v ne, sa len málokedy dokážu za ne postaviť, keď príde na lámanie chleba. Ak ty sám nenájdeš v sebe odvahu postaviť sa za pravdu a povedať nie, tak ti nepomôže ani kňaz, ani žiaden hovorca vo vláde. Nič sa nezmení bez Tvojho hlasného nie. A oponenti našich názorov to dobre vedia. Vedia, že drvivá väčšina kresťanov má strach postaviť sa a nahlas povedať: ,,Nie,  nesúhlasím s vašou politikou, lebo…!“

Som pro-life, nesúhlasím s deformujúcou rodovou ideológiou, nesúhlasím s adopciami detí pre páry rovnakého pohlavia, nesúhlasím s tým, aby ste zabíjali kresťanské a morálne čisté hodnoty! Darmo budeš chodiť na prednášky a pritakávať kňazovi v kostole, že má pravdu, keď hlása to, čomu i ty veríš, keď vyjdeš von a schovávaš sa, len aby sa ti náhodou niekto nevysmial. Čoho sa bojíš, keď sa postavíš za  hodnoty, za to, že chceš vo svojom živote Boha a odmietaš morálne zlo vo forme, v akej nám ho prestiera dnešný svet? Že ti kamoš nelajkne facebookový status alebo ti nepošle smajlíka? Že sa ti bude uškŕňať do tváre s výsmechom, že si homofób, fanatik, mimo obrazu a neviem, čo ešte?

Ja som rada, že sme členmi EÚ, pretože v sebe nosí i dobré veci, ktoré podporujú dobré veci. Môžeme slobodne cestovať, študovať, pracovať… Eurofondy podporujú kultúru aj infraštruktúru. To, že sme členmi EÚ, považujem za správne rozhodnutie. Ale ak vidíme, že sú tu i veci, ktoré nie sú v poriadku a zabíjajú morálne dobro, nemôžeme mlčať a tváriť sa, že sa to nedeje. Musíme na ne poukázať a je to našou povinnosťou.

Správne rozhodnutia nie sú vždy jednoduché, niekedy bolia a pália a stoja ťa priveľa obety a možno i priateľstiev. Ale sú to správne rozhodnutia.

Neboj sa byť odvážny a bojovať za veci, ktorým veríš!

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!