Putá z predošlých vzťahov

Späť na články

Tento článok chcem venovať ľuďom, ktorí už majú skúsenosť zo vzťahu. Ktorí majú skúsenosť toho, aké to je milovať a byť milovaní. Je určený tým, ktorí majú v srdci hlboké spomienky na krásne spoločné chvíle. A najmä tým, ktorí o to všetko z rôznych dôvodov prišli.

Putá z predošlých vzťahov

​Už niekoľko týždňov som uvažovala nad témou ďalšieho článku. Chcela som písať o niečom, čo sa skutočne dotýka životov ľudí, a čo by im naozaj pomohlo. Pýtala som sa Pána, ktorú vec by chcel vyniesť na svetlo. Raz večer mi po jednom dlhšom rozhovore jeden vzácny človek žehnal do písania a mňa v tej chvíli napadla táto myšlienka. Po pozlátkach od Katky by som chcela nadviazať a opísať ďalšiu „diagnózu“, ktorá útočí na naše srdce a zabraňuje nám milovať v plnosti.Nazvala som ju prenosené vzťahy.

„Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom.“ 1Kor 5,7a

Väčšina z nás si v srdci nosí nejakú bolesť a stratu. Odmietnutie, zradu či neopätovanú lásku. Nosíme si v sebe týchto ľudí, spomíname na to dobré aj zlé, čo sme s nimi prežili. Pamätáme si, čo nám povedali dokonca akým tónom to povedali. Žijeme spomienkami. A toto nazývam prenosené vzťahy.

Nie je nič zlé na trúchlení a bolesti, ktorú človek po strate milovanej osoby cíti. Nie je nič zlé na spomínaní. Ide skôr o to uvedomiť si, že toto všetko už patrí minulosti. Nie je to pravda o našom srdci DNES. A dnešok je pre Pána ten najdôležitejší deň!

Poznám to podľa seba a videla som to na toľkých ľuďoch v mojom okolí. Naše srdce sa urputne drží toho, čo bolo. Drží sa toho očakávaním, nádejou, možno aj nenávisťou, túžbou po pomste či hnevom. Je jedno či bolesť spracúvame tak, že stále dúfame v nemožné alebo tak, že zatvrdneme, odmietneme ešte niekedy niečo cítiť a byť opäť zranení. Je jedno či sa poddáme sebaľútosti, hnevu alebo apatii a zúfalstvu. Všetky tieto stavy Zlému rovnako vyhovujú, pretože z nás robia otrokov minulosti. Otrokov niečoho, čo v prítomnej chvíli už neexistuje, ale aj tak nám to bráni žiť ďalej.

V istom zmysle je akoby naše srdce naplnené starým kvasom. Niečím, čo sme mali už dávno vyčistiť a vyhodiť von. Keď sa hovorí o čistote srdca, nemyslí sa tým len tá čistota, ktorú všetci dobre poznáme. Myslí sa tým aj akási otvorenosť, priehľadnosť ducha. Že si v sebe nedržím nič, čo by vo mne potajomky kvasilo a kazilo ovzdušie mojich vzťahov.  

Pretože moja bolesť a smútok, v ktorej som uviazol, ovplyvňuje moje správanie a postoje k ľuďom okolo mňa, aj keď oni s tým, čo mi ublížilo nemajú nič spoločné.

UVEDIEM PÁR PRÍKLADOV:

Porovnávanie: každého, kto príde do môjho života podvedome porovnávam s obrazom predchádzajúceho partnera a výsledok bude vždy nedostatočná. Rovnako aj neskôr, vo vzťahu, konfrontujem postoje, správanie a zvyky nového partnera s tým predošlým a nedokážem sa úplne otvoriť tomu, aby som ho prijal v plnosti.

Nevera: v zmysle, že si v novom vzťahu držím zadné dvierka, aby som bol pripravený vrátiť sa k bývalému, len čo ten opäť prejaví záujem. Je to aj nevera v myšlienkach, túžbach, v tom, že nie som citovo plne oddaný tomu človeku, s ktorým práve teraz som.

Odstup: ako neschopnosť pustiť niekoho do svojho srdca a najhlbšieho vnútra. Je to podvedomá túžba chrániť sa, aby sa nezopakovala bolesť a sklamanie, ktoré som už raz zažil. Bránim tak ale tomu, aby sa vo vzťahu vytvorila skutočná intimita a zdieľanie. Je to o tom, nedokázať vykročiť v dôvere k Bohu, aj k tomu novému človeku a podstúpiť riziko, že sa opäť sklamem.

Mnohí z nás žijú v takomto skazenom ovzduší dlhé roky. Mnohí z nás márne hľadajú vzťah práve z dôvodu, že ešte nespracovali ten predošlý. Mnohí z nás bez toho, aby si to uvedomili, žijú vlastne bez opravdivej viery a dôvery. Že Boh robí nové veci a že radosť možno čaká hneď za ďalšími dverami. Zatrpkli sme vo svojej bolesti a vo svojom sklamaní. Zatvorili sme svoje srdce pred Bohom aj pred ľuďmi a uspokojili sa s tým, že dýchame jedovaté výpary minulosti.

Chcem vás teraz poprosiť: nechajme ľudí, ktorých sme milovali, ale ktorí dnes už nie sú súčasťou nášho života, odísť z nášho srdca v pokoji. Nehovorím, aby sme potlačili svoju pamäť a prestali spomínať. Nehovorím, aby sme zabudli na to dobré alebo sa nepoučili z toho, čo bolo zlé. Nehovorím, aby sme tých ľudí vymazali zo svojho telefónu alebo sociálnej siete. Aj to je možné a občas aj nevyhnutné. Snažím sa len povedať, aby sme nechali naše srdce dýchať. Aby sme mu zvestovali pravdu o tom, že je znova slobodné. Že DNES je nový deň. Je to deň, kedy Boh chce konať v našom živote a že zajtrajšok je plný nádeje.

Poplačme si, ak to potrebujeme. Povedzme Bohu, že sa cítime opustení. Povedzme mu, že občas nedôverujeme. Že sa skrývame a bojíme. Povedzme mu, že trpíme. On tomu všetkému rozumie. On to o nás vie. Otvorme naše srdce pre jeho slová: „Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus. Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy.“ 1Kor 7b-8

Pán nám ohlasuje sviatky! Oslavu novej čistoty a víťazstvo pravdy! Ohlasuje deň radosti. Naše slzy sú osušené ako kvapky dažďa po búrke. Svet je opäť čistý, krajší ako bol predtým a na oblohe tróni dúha ako symbol novej nádeje.

„Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“ 2Kor 6,2

Urob práve z dneška deň, kedy vyhodíš zo srdca všetok starý kvas minulých vzťahov a otvoríš sa v dôvere novým zajtrajškom. “Ja som prišiel aby mali život a aby ho mali hojnejšie.” Jn 10, 10 Boh chce, aby sme svoj život žili tu a teraz. Aby sme nezotrvávali v prázdnej nostalgii, ale múdro využívali čas. Tvoje srdce, ktoré bolo zranené, sa uzdraví. Je dôležité bojovať z celej sily o to, aby sme neprišli o vieru, nádej a dôveru a nestratili odvahu skúsiť znova milovať a byť milovaní.

Pán nám do toho z celého srdca žehná svojou láskou!

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!