Srdce človeka ako miesto stretnutia s Bohom

Späť na články

Srdce sa stalo pre svet symbolom lásky ako aj príjemných citov. Hovoríme o srdci na pravom mieste, napriek tomu, že srdce máme uložené na ľavej strane. Je to paradox. No tu sa hovorí o pravom mieste ako o skutočnosti, ktorá robí človeka človekom a nie o polohe srdca.
Srdce je životne dôležitý orgán, možno preto je charakterizované ako nenahraditeľné. Aké je srdce človeka ? Tvrdé? Nechápavé? Bojazlivé? .. alebo ho pokladáme za niečo iné?

Srdce človeka ako miesto stretnutia s Bohom
Foto: © unsplash.com

Srdce, ktoré otupelo ...
(Porov. Mt 13, 15; Mt 15, 8; Mk 6, 52; Mk 7, 6; Mk 8, 17)

Pochopeniu vecí, ktoré túžia človeka priviesť k pravde bráni strnulé a zahlušené srdce, ktoré je ponorené do svojich záujmov, kvôli ktorým sa uši bránia počúvať, kvôli ktorým sa oči bránia pred svetlom. Srdce je stretom mocností dobra a zla každého človeka.
Existuje vonkajšia zbožnosť, ktorá pozostáva zo slov, modlitieb a rituálov, ktoré sú stále viac presnejšie a slávnostnejšie, no je v týchto úkonoch aj naše srdce? Každá jedna liturgia zameriava človeka na Boha slovami „Hore srdcia.“ azda je toto rozhodnutie potrebné urobiť len raz? Je to veľkým tajomstvom a výzvou v kresťanskej liturgií. Skutočná zbožnosť pochádza zo srdca, ktoré miluje Boha a blížneho, inak je táto nábožnosť nástrojom na ovládanie druhých – vonkajším náterom hrobu plného smrti.
Tvrdé srdcia učeníkov, kamenné a neprípustné na Slovo je najväčším nebezpečím a zlom, ktoré má za následok smrť. Srdce z kameňa bráni učeníkom poznať Ježiša v rozmnoženom chlebe a počas búrky na mori Ježiša pokladajú spočiatku práve oni za mátohu, až keď prišiel bližšie – k ich očiam a srdciam, zisťujú, že je to Ježiš. Tvrdé srdcia poslucháčov kričali na Pilátovom nádvorí slová: „Ukrižuj ho!“ a Ježiš, berie na plecia kríž, na ktorého dreve sa stáva milosrdným pokrmom pre mnohých.

Srdce, ktoré nechápe ...
(Porov. Mt 13, 15; Lk 24, 32; Jn 12, 40)

Judášovo srdce bolo naplnené zradou. Zlý často dáva pred naše oči klamlivé predstavy, on svojou lžou vzdialil naše uši od Slova života tým, že zaslepil oči a zastrel uši všetkých. Je to on, ktorý predložil diabolský obraz Otca.

Ako kedysi v horiacom kry, Boh zjavuje a zvestuje nám Jeho i naše pravé meno. Spolu so skrytou mannou, nám bol daný aj biely kamienok, na ktorom je napísané nové meno; jeho otcovské meno v nás, deťoch jeho Syna. Boh sa nezjavuje mimo nás, ale v nás ako Život.

Srdce, ktoré sa bojí ...
(Porov. Jn 14, 1; Jn 14, 27; Jn 16, 6)

Ježiš považuje za samozrejmé, že sú jeho učeníci zdesení a vystrašení. Prichádza preto, aby ich ukľudnil a dal im istotu. Podobne uistenie dáva pred smrťou Mojžiš svojmu ľudu, ktorý vyslobodil z otroctva klamstva egyptských bohov. Ježiš sám zakúša rozochvenie srdca pri hrobe jeho priateľa Lazára, tvárou v tvár smrti a Judášovej zrade.
Rozochvenie srdca je dobou skúšky, príležitosťou rastu vo viere, ale taktiež príležitosťou na pád do nedôvery. Srdce učeníkov, zápasiace z protikladnými pocitmi, sa stáva novým srdcom, podľa nového zákona, ktorý prináša Ježiš, kráľ prichádzajúci na osliatku. Učeníci sa stávajú byť ochotnými rovnakej bezhraničnej lásky, akej sú sami milovaní.
Strach a viera v nás žije pospolu, ale v nepriamej úmernosti: strach je prázdnota, ktorú viera postupne naplňuje. Učeníci prežívali strach, keď ich Majster bol súdení, keď kráčal na Golgotu, keď zomieral na kríži, ba ani po jeho uložení do hrobu neprichádzal pokoj. Nachádzali sa v stave zmätenia, ktoré bude stále postihovať Boží ľud. Kríž sa môže javiť pre tento svet ako symbol stroskotania všetkých našich nádejí. Ježišov výstup na nebesia po sebe nezanecháva prázdnotu a skleslosť. Dedičstvo, ktoré nám tu zanecháva je dedičstvo pokoja v očakávaní Utešiteľa.

Srdce ako poklad
(Porov. Mt 6, 21; Lk 12, 34; Jn 16, 22)

Človek býva tam, kde je viac srdcom ako telom. Ak miluješ časné veci ideš do záhuby, ak však miluješ večného Boha, tvoj život dostáva zmysel a tvoje srdce nevyčísliteľnú hodnotu.

Hľadať poklad, kde je aj naše srdce robí z každého človeka, ktorý je žiakom smrti, osobu pozvanú k tomu, aby sa stala učeníkom Života. Láska, ktorá pochádza z kríža je nepremožiteľná a bezhraničná, je to radosť a život, ktorý víťazí nad nenávisťou a smrťou.

Autor: Ondrej 

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!