Svedectvo: Kde si bola?

Späť na články

„Čo by si povedala na to, keby sme budúci týždeň niekam skočili?“
„No, ja nemôžem...“

Svedectvo: Kde si bola?
Foto: © pexels.com

„Čo by si povedala na to, keby  sme budúci týždeň niekam skočili?“ 

„No, ja nemôžem...“

„A čo ten týždeň potom?“
 
„Ani vtedy.“
 
„A kedy budeš môcť?“
 
„Najskôr o dva mesiace.“
 
„Prečo, niekde budeš?“
 
„Eh uhmm, noo, uhmm...“
 
A je to tu. Zakoktanie sa, uhnutie pohľadom nabok, a horúčkovité vymýšľanie spôsobu, ako neklamať, ale zároveň nepovedať pravdu priamo. „Idem na dvojmesačné liečenie,“ zamrmlem napokon, pričom dúfam, že touto odpoveďou ukončím všetky ďalšie debaty na túto tému. Avšak, na 99% je tento spôsob neúspešný a nasledujú otázky, ktorým som sa chcela vyhnúť: „Kam? Prečo? Kvôli čomu?“
 
„Tak celkovo...“
 
Odpoviem a prejdem na inú tému, zatiaľ čo mi opreteky búši srdce. Ani nevnímam, o čom sa vlastne s daným človekom rozprávam.
 
A prečo to všetko? Preto, o aké liečenie ide. O liečenie v psychiatrickej nemocnici.
 
Je to vec, za ktorú sa hanbím. A prečo vlastne? Preto, že sa bojím toho, ako na mňa budú iní ľudia pozerať. Bojím sa toho, že ma už nikto nebude brať ako normálnu. A bojím sa toho, že si sama ako normálna prestanem pripadať.
 
Čo ak majú pravdu? Čo ak som sa naozaj zbláznila? Čo ak ozaj nie som normálna? Čo ak...
 
Otázky sa mi valia hlavou, zaplavujú ma obavy a hanba, a ja sa tým všetkým nechávam pohltiť. Dovolím, aby ma to zdeptalo. A uprostred toho celého zabúdam na Boha. Pripadám si, že som na všetko sama, a zabúdam na to, že môj Ocko tam je so mnou. Zabúdam na to, že môj Ocko mi dal do života ľudí, ktorí mi pomôžu tým celým prejsť. Ľudí, ktorí sa na mňa nebudú pozerať inak ani po tom, čo sa dozvedia, kam idem. Ľudí, ktorí mi povedia: „Neboj sa, zvládneme to. Nie si na to sama. Som v tom s tebou.“
 
Dovolila som si zabudnúť na to, že Boh je dobrý.

„Pán bude bojovať za vás, vy sa len upokojte.“ (Ex, 14, 14)

„.Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja (Ž22, 2 – 3).“ 
Moja duša volá rovnako. A úplne zabúdam na odpoveď...
 
„V Teba dúfali naši otcovia, dúfali a vyslobodil si ich. Ku Tebe volali a boli spasení, v Teba dúfali a zahanbení neboli.“ (Ž 22 2-3)
 
„Ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: Neboj sa, ja ti pomáham.“ (Iz, 41, 13)
 
„Pán bude bojovať za vás, vy sa len upokojte.“ (Ex, 14, 14)
 
„Neboj sa, po mene ťa zavolám, ty si môj. Keď sa budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa, a plameň nebude horieť na tebe.
Pretože drahý si mojim očiam, vzácny si a ja ťa milujem, vydám ľudí namiesto teba, a národy za tvoj život. Neboj sa, veď som s tebou ja.“ (Iz, 43, 1-4)
 
Boh ma v tom nenechal. To ja som nechala strach, aby ma od Neho vzdialil. Poznáš to, keď v škole píšeš písomku? Učiteľ je počas testu vždy ticho.

Poznáš to, keď v škole píšeš písomku? Učiteľ je počas testu vždy ticho.

Veľmi som sa bála toho, čo si ľudia pomyslia, aké to tam bude, či to vôbec zvládnem... A popravde? Bez Boha by boli moje obavy 100%-ne opodstatnené, pretože bez Neho by som to naozaj nedala.
 
Len vďaka Nemu dokážem odpovedať pravdivo: „Áno, bola som na liečení v psychiatrickej nemocnici. Áno, bola som tam kvôli depresiám, úzkostiam, post traume. A nie, nič to nemení na mojej hodnote. Som stále plnohodnotný človek. Neznamená to, že som sa zbláznila. Tak, ako potrebuje liečenie naše telo, tak niekedy potrebuje liečenie naša duša. Nie je na tom nič zlé, nie je to nič, za čo sa treba hanbiť.“
 
A ak ma niekto kvôli tomu odpíše, tak mu len želám, aby mu Boh otvoril srdce a oči.
 
Neznamená to, že nebudú predsudky. Neznamená to, že to nebolí.
 
Znamená to, že sa nimi nenechám ovládať. Znamená to, že ich nenechám určovať moju hodnotu. I keď to bude ťažké, ja chcem počúvať Boha, nie svet.
 
Tak Ťa Pane prosím, aby si nám dodával odvahu. Prosím Ťa o to, aby sme dokázali mať vnímavé srdce na Tvoju prítomnosť, a prosím Ťa o to, aby sme sa snažili žiť nie podľa tohto sveta, ale podľa Teba.
 
Ďakujem Ti za to, že nás v tom nenechávaš samých. Ďakujem Ti za to, že nám posielaš do života ľudí, ktorí stoja pri nás, aj keď je to ťažké, a prosím Ťa, aby si im žehnal.
 
A vďaka Ti za to, že si dobrý Otec, i keď na to mnohokrát zabúdame.

 

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!