Svedectvo: Zaľúbila som sa do kňaza

Späť na články

Neviem, ako začať, tak začnem od konca :) Som šťastne vydatá a máme jedno dieťa, no pred niekoľkými rokmi bol tento status vydatej ženy a matky len mojím veľkým snom. Prečo? Lebo moje srdce bolo príliš zranené na to, aby verilo v Božiu lásku, tobôž nie v úprimnú lásku od človeka.

Svedectvo: Zaľúbila som sa do kňaza
Foto: © pixabay.com

Asi už nie je žiadnym tajomstvom (a z toho diabol musí riadne zúriť), že väčšinu zranení nášho srdca si nesieme z rodiny, z detských čias. Keď otcovia a mamy narážajú na samé dno svojích síl a nepoznajú nevyčerpateľný zdroj, studnicu sily a lásky, s veľkou pravdepodobnosžou utŕžia svojím deťom rany, ktoré si ponesú do dospelosti. U nás to nebolo iné, málo lásky v rodine, Boh za rodinným stolom nahradený "bohom" tohoto sveta. Otec, ktorý sám nezažil lásku otca (a čo nemáš, nevieš dať) a jedno zranené dievčenské srdce je na svete.

Srdce, ktoré sa zaprisahalo samé sebe, že nikomu nebude veriť, že sa nikomu neotvorí v pravde a že všetko pekné, čo v sebe má, zavrie a schová, aby nebolo zneužité. Vzťahy povrchné a chladné, až kým raz .... prišiel jeden kňaz. A v tomto bode by ešte všetko bolo v poriadku.

Lenže "nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť" (Lk 8,17) .

Netrvalo dlho a ľady okolo môjho srdca sa začali topiť, skaly padali a srdce sa otváralo. "Problém" som si uvedomila, keď sa po čase nevinných rozhovorov a obyčajných priateľských giest predo mnou otvoril a povedal mi o svojich citoch voči mne. Možno som to dovtedy nevidela alebo nechcela vidieť, no nemôžem poprieť, že mi to bolo sympatické a kdesi vnútri som si to aj želala. Od tej chvíle sa o moje srdce rozpútal skutočný duchovný boj. Na jednej strane som zúfalo túžila byť milovaná taká, aká som (a iba on vedel, aká naozaj som, keďže ma roky predtým aj spovedal), na strane druhej Boží hlas, ktorý ma volal do Pravdy a Svetla. S takým vzťahom sa však na slnko vyjsť nedá, nie, ak nechcete prísť o tú štipku vzťahov, ktorú okolo seba máte a ani vtedy, keď nechcete pošpiniť meno človeka, ktorého "milujete". Jediná schodná cesta je schovať sa. Pred ľuďmi i Bohom. Nechali sme sa oklamať diablom, že kým medzi nami nie je nič fyzické či intímne, tak je to pred Bohom ok, ale nebolo, lebo nik nemôže slúžiť dvom pánom (Mt 6, 24). A tak sme naše city schovávali a živili si ich v srdciach tajne. Lenže "nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť" (Lk 8,17) a ľudia naokolo neboli slepí, o to skôr som o nich prichádzala, pretože vedeli, že im klamem. Klamala som v snahe zakryť, s kým som trávila čas. Pravda je, že mi to dlho bolo ukradnuté, veď keď ste zaľúbení, nechýbajú vám priatelia, stačí prítomnosť milovanej osoby, no časom, keď vyprchal opar chvíle a prišla realita, som sa hnusila sama sebe, že klamem ľudom, na ktorých mi záleží, ktorých mám rada a ktorých považujem za priateľov. Bola som frustrovaná zo seba, unavená z večného skrývania citov a plná hnevu na Boha. Hnevu za to, že mi poslal človeka, ktorému som otvorila svoje doráňané srdce a že ho predsa nemôžem ľúbiť tak, ako by som chcela, že mi to neprinieslo uzdravenie, ale len nové rany a ešte väčšiu nedôveru v pravú lásku a v lásku Boha ako Otca.

Počas tohoto "vzťahu" som stretla zopár dievčat s podobným "osudom", ale ich rady, prečo s tým prestať, pre mňa boli málo inšpirujúce, kedže samé v tom čase boli v ohnisku boja. Boh mi však poslal do cesty osobu, ktorá našťastie mala dosť lásky na to, aby ma neodsúdila a dosť sily na to, aby to so mnou nevzdala. Boh odo mňa chcel len jeden krok, odovzdať Mu ho späť, zriecť sa toho, na čo som neprávom siahla a potrebovala som to spraviť  nielen sama v sebe, ale pred svedkom. A ten jeden krok bol naozaj ťažký, ale skutočne veľmi kľúčový. Také ozajstné rozhodnutie. A potom sa už diali veci - Boh "dokráčal" tú priepasť medzi nami. Cesta k slobode srdca bola dlhá a tŕnistá a prekážky niekedy príliš vysoké, niekedy príliš hlboké, no vďaka Bohu, ktorý nelepí náplaste, ale lieči zvnútra, sme ja i on mohli prejsť hlbokým uzdravením. A dnes si dovolím tvrdiť, že sme mohli naozaj okúsiť silu pravej lásky. Lásky, ktorá pre dobro druhého je ochotná zrieknuť sa seba samého. Netvrdím, že to bolo ľahké, ani že to nebolelo, ale Boh - Pán času, je najlepší lekár a zacelil všetky rany.

Cesta k slobode srdca bola dlhá a tŕnistá a prekážky niekedy príliš vysoké, niekedy príliš hlboké, no vďaka Bohu, ktorý nelepí náplaste, ale lieči zvnútra, sme ja i on mohli prejsť hlbokým uzdravením. A dnes si dovolím tvrdiť, že sme mohli naozaj okúsiť silu pravej lásky. Lásky, ktorá pre dobro druhého je ochotná zrieknuť sa seba samého. 

Teraz sa pozerám na spiace dieťa v posteli, ku nohám mi môj milovaný manžel práve doniesol horúci čaj a ja neprestávam v srdci cítiť vďaku voči Bohu i tomu kňazovi, že mal silu nechať ma ísť, silu nedvihnúť mobil, silu žehnať môjmu budúcemu manželovi, modliť sa za nás, keď sme už boli vo vzťahu. Vďaku za to, že mi Boh dal tú milosť obísť miesta, kde som vedela, že je možnosť stretnúť toho kňaza, silu modliť sa za neho a nechať ho ísť milovať všetkých aj za cenu, že prestane mňa. 

Až neskôr som pochopila, že ma nepriťahoval ani tak ten muž ako Boh v ňom, že som zúfalo túžila po Božej láske a nechala sa oklamať diablom, že ju nájdem práve v kňazovi. Dnes viem, že to bola obrovská lož, že som prišla o množstvo vzťahov (lebo vzťahy na klamstve sa stavať nedajú). Že ani kňaz, ani brat, ani matka, ani otec a dokonca ani manžel Ti nedá to, po čom z hĺbky srdca túžiš, že to Ti dá jedine Boh.

Postretlo ma ešte zopár nevydarených vzťahov, kým som naplno svoje srdce odovzdala Bohu vo viere, že všetko uzdraví a premení, ale verila som, že Boh mi pošle človeka, za ktorého sa vydám a založím si s ním rodinu, že mi Boh dá stonásobne viac, ako som mu ja  odovzdala. A Boh dal, lebo je Pravda, Cesta a Život a nikdy neklame. Či pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa, či hlbokými vodami, neutopíš sa, s Ním ani tmy tmavé nebudú, vždy Ťa ponesie. Čokoľvek mu dáš, znásobi to na požehnanie. Mňa veľmi požehnal a verím, že požehná aj Teba, ak sa rozhodneš pre Neho. Už dnes. 

Modlím sa za Teba aj za "Tvojho" kňaza.

Ak bojuješ s rovnakým problémom a túžiš nájsť "cestu von", vyznaj tento hriech a potom sa môžeš modliť aj takto (ideálne pred jedným svedkom - niekým, komu dôveruješ, pretože tak Tvoje rozhodnutie naberá na vážnosti a pomôže Ti stáť pevne vo chvíľach pokušenia):

"Pane Ježišu,odprosujem Ťa za to, že som siahla na to, na čo som nemala právo - Tvojho kňaza. Chcem Ti ho v tejto chvíli vrátiť a vložiť do Tvojich rúk, kam patrí. V mene Ježiš nech sú zlomené všetky bezbožné väzby medzi mnou a ...(meno kňaza) a Ty, Pane, ich nahraď väzbami podľa svojej vôle. V mene Ježiš vyprosujem požehnanie do života, služby a vzťahov tohto kňaza a prosím Ťa o dokonalú slobodu pre nás oboch, aby sme s Tvojím Duchom Svätým naplnili dokonale plán, ktorý máš s nami. Ďakujem Ti, Pane, že Ty poznáš zámer, ktorý máš so mnou a sú to myšlienky pokoja a nie súženia, máš pre mňa budúcnosť a nádej. Amen

Ester

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!