Svedectvo: Zranenia z minulosti

Späť na články

Som mladá žena, mám 21 rokov a rozhodla som sa napísať svoj príbeh o ceste k Bohu cez zranenia vo vzťahoch rodinných, až po partnerské. 

Svedectvo: Zranenia z minulosti
Foto: © pixabay.com

Pochádzam z kresťanskej rodiny, kde mi bola odmala vštepovaná viera a láska k Bohu. Niektorými viac, inými menej, ale myslím, že v žiadnej rodine to nie je ideálne.

Mala som naozaj krásne detstvo, bývali sme na vidieku, s rodičmi sme mali pekný vzťah, najmä s maminkou a ocko? Ten dokázal všetko! Bol naozaj šikovný, čokoľvek postaviť, opraviť bola pre neho malina. Chodil so mnou a so súrodencami na bicykle, výlety na hrady, kúpaliská, v zime na sánky a korčule. Trávil s nami naozaj všetok voľný čas. Je pravda, že sme žili skromnejšie ako iní, ale boli sme šťastní, aj napriek tým nie najideálnejším podmienkam.

Keď som mala 14 všetko sa zmenilo. Ocko nebol tak často doma, začali sme stavať nový dom (dom, po ktorom sme odmala tak túžili a neuveriteľne sme sa tešili), začal zarábať viac peňazí a všetko vyzeralo až príliš ideálne na to, aby to bola pravda.

Zakrátko však vyplávali na povrch naozaj hrozné veci. Ocko nebol tak často doma, pretože mal „známosť“ - „frajerku“ - neviem ako to nazvať.

Môj život sa zrútil, nie ako domček z karát, lebo domček z karát znovu postavíte, toto bolo ako zničujúce tornádo, ktoré príde a vezme so sebou všetko, čo milujete, všetky istoty.

Môj život sa zrútil, nie ako domček z karát, lebo domček z karát znovu postavíte, toto bolo ako zničujúce tornádo, ktoré príde a vezme so sebou všetko, čo milujete, všetky istoty. Zrazu som nevedela kto som, kto je môj otec, čo bude s nami, čo poviem v škole, čo budeme teraz robiť. A Boh? Myslím, že som zabudla, že existuje. Ako by mohol, keď sa toto všetko deje nám? Veď predsa všetko bolo v poriadku. Áno, bolo... Moja duša, moja detská, dievčenská duša bola tak zranená... A to spustilo obdobie 5 rokov ďalšej sebadeštrukcie.

Čo som urobila? Skúste hádať. Našla som si chlapca. Vôbec mi nezáležalo aký je. Hlavne, že mi dával svoju pozornosť, že ma vnímal ako krásnu, aj keď o mojej nezrelej, zranenej duši nemal ani tušenie. Bola som objekt, sexuálny objekt a bolo mi to jedno! Všetko, čo som potrebovala, bolo niekam patriť a byť milovaná, a to už moja rodina nezastrešovala.

Počas 9 mesačného vzťahu s týmto chlapcom, som prišla o panenstvo, o aj ten najmenší záujem o Boha, o sebaúctu.

Keď prišli výčitky, okamžite som ich odohnala, veď predsa je to láska.

Toto obdobie padania na dno, trvalo takmer 5 rokov. Vzťahy, rozchody, nečistota, smilstvo, všetko schované za „pravú lásku“. Boli to starší 20 - roční chlapci, ale aj moji rovesníci. Niektorí boli akože veriaci, presne tak ako ja, len naoko, iní Boha a vieru považovali za najväčší blud sveta. Každý vzťah sprevádzali hádky, kde som počúvala, aká som ku**a, a pod. slová, ktoré len viac ničili už aj tak zničenú dušu. Až v jeden deň, na svätej spovedi, prišlo uvedomenie: „Si moja dcéra, ak ťa tvoj otec neľúbi, ja ťa ľúbim. Ak pre neho nie si dôvodom, aby prestal, pre mňa si dôvodom aby som za teba zomrel. Ak sa cítiš sama, ja som vždy s tebou. Neustále a čakám.“ Prišlo mi zo seba zle. Čo som to robila? Prečo som tak veľmi ponižovala seba, a tak ubližovala Bohu? Mojím otcom bol sám Boh, stvoriteľ všetkého živého a neživého. To bolo zistenie! ❤

Dnes ešte stále cítim bolesť z udalostí, ktoré sa udiali pred 7 rokmi. Môj otec už žije s inou ženou, stretávam ho len výnimočne a stále ma zabolí, keď vidím, ako strhane vyzerá (zrejme nebude až taký „šťastný“ ako si myslel),  dnes som nezadaná a hovorím si „ konečne!“, mám čas spoznávať samú seba, svoju dušu, modliť sa a veriť, že ten pravý muž od Boha príde, možno je už na ceste alebo sa už poznáme, no ešte nie sme dostatočne pripravení pre seba.

Ak si ťa tvoj chlapec neváži, ver mi, nemiluje Ťa!  Ak chce tvoje telo, nemiluje ťa! Ak chce, aby si mu dala to, čo patrí len Bohu a tvojmu manželovi, utekaj od neho a ani sa neobzeraj. Pretože raz príde deň, keď stretneš muža, ktorého pre teba vytvoril Boh. Muža, ktorý Ťa bude milovať len o trošku menej, ako Ťa miluje Boh. Budeš pre neho darom, so všetkými chybami, cnosťami, nedokonalosťami, strachom a túžbami.

Milé dievča! Áno ty, ktorá si tiež zranená ockom alebo kýmkoľvek iným. Nerob rovnakú chybu, ako som urobila ja. Ak si ťa tvoj chlapec neváži, ver mi, nemiluje Ťa! Ak chce tvoje telo, nemiluje ťa! Ak chce, aby si mu dala to, čo patrí len Bohu a tvojmu manželovi, utekaj od neho a ani sa neobzeraj. Pretože raz príde deň, keď stretneš muža, ktorého pre teba vytvoril Boh. Muža, ktorý Ťa bude milovať len o trošku menej, ako Ťa miluje Boh.
Budeš pre neho darom so všetkými chybami, cnosťami, nedokonalosťami, strachom a túžbami.
Bude milovať Tvoje oči, tvoj úsmev, zvuk Tvojho hlasu a tóny Tvojho smiechu.
Bude si vážiť ten fakt, že si žena, bude obdivovať, koľko bolesti znesieš a koľko radostí dokážes vytvoriť.
Budeš jeho princeznou a on tvojím princom, pretože vás pre seba stvoril sám Kráľ tejto zeme.
A je to ten NAJLEPŠÍ a NAJMILUJÚCEJŠÍ OTEC !

Michaela (21)

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!