Veci si začnete vážiť, až keď o ne prídete

Späť na články

Pán Boh ma minulé leto požehnal svojom milosťou a dal mi svoje odpustenie. Hovorím si, že možno aj viac, ako som si zaslúžila, ale pritiahol si ma k sebe tak, ako nikdy predtým. Pýtate sa, ako sa mu to podarilo? Celkom jednoducho – cez modlitbu. Týmto svedectvom by som chcela povzbudiť všetkých, ktorí túžia po zázraku, potrebujú sa zmeniť a cítia, že ich vzťah s Bohom môže byť ešte bližší a úprimnejší.

Veci si začnete vážiť, až keď o ne prídete
Foto: © Lucia Fiľová

​Pán Boh ma minulé leto požehnal svojom milosťou a dal mi svoje odpustenie. Hovorím si, že možno aj viac, ako som si zaslúžila, ale pritiahol si ma k sebe tak, ako nikdy predtým. Pýtate sa, ako sa mu to podarilo? Celkom jednoducho – cez modlitbu. Týmto svedectvom by som chcela povzbudiť všetkých, ktorí túžia po zázraku, potrebujú sa zmeniť a cítia, že ich vzťah s Bohom môže byť ešte bližší a úprimnejší.

Volám sa Mária a mám 20 rokov. Odmalička ma rodičia viedli, a stále vedú, k Bohu. Súrodencom a mne ho predstavili ako toho, ktorý je naším najlepším kamarátom a netreba sa k nemu modliť iba ak nám už „horí pod zadkom“. Hovorili, že ďakovať mu skrze jednoduchú modlitbu, možno aj počas cesty autobusom, pri tom, ako upratujeme alebo len tak ležíme a oddychujeme. Snažila som sa žiť úprimnou láskou k Oteckovi, no keď som videla, že je všetko dobré a darí sa mi, začala som byť voči nemu chladnejšia v domnienke, že keď bude zle, tak mi samozrejme pomôže. Nevážila som si to, čo som od neho dostávala a brala som to ako samozrejmosť. Potom však prišla facka.

Začiatkom prvého ročníka na Katolíckej univerzite v Ružomberku som spoznala Tomáša. Bol to chlapec podľa mojich predstáv, ktorý mal, už na pohľad, krásny a blízky vzťah k Bohu a ďakoval mu za všetko a stále. Zo všetkých prváčok sa zahľadel práve do mňa. Netrvalo dlho a začali sme spolu chodiť. Chodievali sme spoločne do kostola, modlili sme sa dokonca na autobusovej zastávke. Povedali by ste si, že takýto pevný vzťah sa nikdy nemôže skončiť. Prišiel začiatok júna a zrazu bolo po všetkom. Tomáš sa už ďalej nemohol pozerať na to, ako sa ešte stále v myšlienkach vraciam ku vzťahu zo strednej školy, ktorý už bol dávno za mnou. Obetoval všetko a zrazu bolo po kontakte, stretnutiach, objatiach... Myslím, že práve vtedy, keď som o Tomáša prišla, som si konečne uvedomila, ako mi na ňom záleží, čo pre mňa znamená a že som bola aj Bohu nevďačná za dar, ktorý mi z ničoho nič poslal do cesty. Hovorí sa, že veci si začnete vážiť, až keď o ne prídete.

 

Začala som si písať modlitbový denník. V ňom som Ho prosila a ďakovala Mu. 

 

Nebeský Otecko zostúpil spolu so mnou na nulu, kde som nemala nič, iba Jeho ešte silnejšiu lásku, a napriek tomu, že som sa k Nemu nesprávala vždy s úctou, mi podal pomocnú ruku a povedal mi, aby som tú samotu a smútok za niečo obetovala. Začala som si písať modlitbový denník. V ňom som Ho prosila a ďakovala Mu. Zrazu som bola vďačná za každú jednu maličkosť, ktorú vykonal a moja modlitba sa stala tak intenzívnou, ako ešte nikdy predtým. Cítila som, že puto s Bohom je také silné, že ho nič nepretrhne. Hoci som o Tomášovi nevedela vôbec nič, prosila som môjho Ocka, aby mu poslal anjela, ktorý ho bude strážiť na cestách a miestach, kde počas leta zavíta. Zrazu sa počas mojich každodenných modlitieb začali diať zázraky, a viem, že všetko to bola Pánova práca.

Začiatkom augusta som úpenlivo prosila za stretnutie s Tomášom. Aspoň na malú chvíľu, aby som vedela, ako sa mu darí a či je v poriadku. Pýtala som sa Pána, či mu mám napísať. Osmeliť sa, nabrať odvahu a napísať po vyše dvoch mesiacoch mlčania? Nebeský Otec mi odpovedal skrze nášho spoločného kamaráta, ktorý ma povzbudil a povedal, že je to určite správne rozhodnutie. „Neboj sa toho, Majka,“ povedal mi Pán. Tomášovi som sa ozvala a v kútiku duše som dúfala, že aj on sa mi ozve. Stalo sa tak. Bol šokovaný, no zároveň šťastný, že som tú odvahu nabrala. Konečne som vedela, čo zažil, kde je a ako sa má. Hoci som ho nevidela ani nepočula, bola som Bohu nesmierne vďačná a modlitba nemala konca kraja. Pán sa však rozhodol, že sme pripravení a zaslúžime si oveľa viac a učinil ďalší zázrak.

Veľmi som túžila dostať sa na kresťanský festival CampFest, konajúci sa na ranči v Kráľovej Lehote. Nemala som však lístok a ani človeka, ktorý by so mnou šiel. V deň, kedy som sa za to modlila, mi napísal môj spolužiak z vysokej školy. Pýtal sa ma, či by som s ním a jeho kamarátmi z farnosti nechcela ísť na CampFest, pretože im vypadol jeden člen a majú tak voľný lístok. Hoci som vždy chcela zažiť atmosféru tohto festivalu s Tomášom, povedala som si, že práve na mieste modlitieb plných prítomnosti Ducha Svätého a Boha sa môžem za nás dvoch modliť ešte viac, a tak som sa vybrala na miesto konania. Večer mal koncert britský spevák Martin Smith, ktorý sa ku koncu svojho vystúpenia stíšil a pozval nás k spoločnej modlitbe. Volal Ducha Svätého, aby zostúpil na každého jedného z nás. V tej chvíli som ho po prvýkrát v mojom živote cítila. Mala som ho v srdci a hoci v myšlienkach, no naplno som ďakovala a prosila, aby tu bol Tomáš so mnou a smela som sa modliť a chváliť Ho spolu s ním. Prosila som o odpustenie a ďakovala Bohu za obrátenie a to, že mi dovolil stať sa jeho najlepšou priateľkou. Viete, čo sa stalo na druhý deň? Z ničoho nič sa Tomáš objavil pri bráne pred CampFestom. Povedal mi, že čosi mu večer pred spaním našepkávalo, aby jeho kroky smerovali sem, za mnou a Bohom. V ten večer nás Duch Svätý oboch zalial a Pán Boh nám udelil svoje požehnanie. Do konca festivalu sme mu obaja ďakovali za to, že aj napriek neistote, mlčaniu a smútku jedného za druhým, nám cesty spojil a požehnal nás.

Moja vďaka a chvála Boha neupadla spolu s koncom festivalu, chválim ho ešte viac a každý deň mu píšem „listy“. Spolu s Tomášom chceme tento zázrak, ktorý učinil, posúvať aj ďalej. Chceme, aby boli hlavne mladí ľudia vďační aj za maličkosti. Prosíme o to, aby modlitbami hľadali cestu a puto s Bohom. Ty, ktorý si práve čítaš toto svedectvo, posúvaj posolstvo neustálej nádeje a nesmiernej sily modlitby ďalej.

Amen.

Mária (20)

 

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!